Ako umelá inteligencia a 3D technológia prinášajú revolúciu v oblasti digitálnej reklamy

Digitálne obrazovky sa vyvíjajú vďaka technológiám LED, OLED a umelej inteligencii. Okrem štandardných billboardov zvyšujú zapojenie spotrebiteľov aj inovácie, ako sú 3D holografické displeje a rozšírená realita. Vďaka integrácii umelej inteligencie a senzorov dokážu moderné obrazovky automaticky prispôsobovať obsah počasiu alebo návštevnosti, čím poskytujú merateľnú návratnosť investícií a inteligentnejší, citlivejší reklamný zážitok.

Stačí sa krátko prejsť takmer akýmkoľvek centrom mesta a uvidíte množstvo digitálnych obrazoviek všetkých veľkostí, a to ako vo vnútorných, tak aj vo vonkajších priestoroch. Niet pochýb o tom, že táto technológia je tu, aby zostala, a že využitie týchto obrazoviek sa naďalej rozširuje na čoraz väčší počet miest, od centier veľkých miest až po malé mestečká. Patria sem vonkajšie billboardy, ako aj obrazovky v nákupných centrách a maloobchodných prevádzkach slúžiace na marketing a navigáciu, a tiež obrazovky na rôznych miestach, od hotelov po múzeá, slúžiace na poskytovanie všeobecných informácií.

Pokiaľ ide o samotné obrazovky, je na výber z viacerých rôznych technológií. Jednou zo starších technológií je displej s tekutými kryštálmi (LCD), ktorý poskytuje dobrú farebnú presnosť a pomerne ostrý obraz. LCD displeje sú vo všeobecnosti cenovo dostupnejšie a vyznačujú sa dlhšou životnosťou, čo z nich robí nákladovo efektívnu voľbu pre reklamné účely.

LCD obrazovky však postupne nahrádzajú displeje s svetelnými diódami (LED), ktoré ponúkajú vysokú úroveň jasu v kombinácii s dobrou energetickou účinnosťou a zároveň sú vhodné aj na vonkajšie použitie. Koncepcia LED je založená na polovodičoch v pevnom stave, ktoré vyžarujú svetlo, keď nimi prechádza elektrický prúd. LED obrazovky v podstate fungujú tak, že kombinujú jednotlivé červené, zelené a modré LED diódy do zhlukov, čím vytvárajú pixely, pričom displej sa skladá z mnohých tisícov týchto pixelov. Obrázky sa potom dajú zobraziť ovládaním farby a intenzity svetla z každého pixelu. Čím sú pixely menšie, tým je rozlíšenie vyššie, pričom sa meria v pixeloch na palec. Najlepšie je však prispôsobiť rozlíšenie zamýšľanej vzdialenosti od diváka, aby sa optimalizovala angažovanosť divákov aj náklady na inštaláciu.

Novšou alternatívou je organická svetelná dióda (Organic Light Emitting Diode, OLED), ktorá sa široko využíva v displejoch mobilných telefónov a tabletov. Kľúčovou súčasťou je vrstva organickej zlúčeniny, ktorá funguje ako polovodič a je umiestnená medzi dvoma elektródami, z ktorých aspoň jedna je priehľadná. Pri prúdení elektrického prúdu začne organická vrstva vyžarovať svetlo. Zväčšenie na väčšie obrazovky pre komerčné využitie je nákladné, avšak vďaka zlepšeniu efektívnosti výroby a úsporám z rozsahu, ktoré vyplývajú z jej použitia v spotrebiteľských zariadeniach, sa cena OLED obrazoviek začína znižovať. Tieto obrazovky údajne ponúkajú lepší farebný kontrast ako LED, hoci to bude viac viditeľné pri použití v interiéroch, ako sú napríklad nákupné centrá, obchody alebo kaviarne.

Bez ohľadu na technológiu, na ktorej je obrazovka založená, celkový jas bude mať zásadný vplyv na to, ako ľahko sa diváci dokážu sústrediť na obrazovku. Maximálny jas musí byť schopný prispôsobiť sa okolitému prostrediu v blízkosti obrazovky a mal by byť vybavený senzorom, ktorý ho automaticky prispôsobí. Jas sa dá vyjadriť dvoma spôsobmi: buď v kandelách na meter štvorcový, čo je intenzita svetla vyžarovaného v jednom smere, alebo v nitách, čo je svetelný výkon vo všetkých smeroch. V každom prípade ide o rovnakú veličinu, takže napríklad 1000 cd/m² zodpovedá 1000 nitov. Pre obrazovky používané v interiéri by malo stačiť 500 až 700 nitov, zatiaľ čo pri obrazovkách umiestnených vonku by sa malo zvážiť 3000 až 5000 nitov alebo viac, v závislosti od umiestnenia a smeru, ktorým je obrazovka otočená.

Existuje viacero spôsobov, ako zvýšiť účinok využitia digitálnych obrazoviek. Najjednoduchším z nich je zoskupenie veľkého počtu obrazoviek tak, aby okoloidúci mohli vnímať posolstvo pri prechádzaní od jednej obrazovky k druhej, čo sa stáva čoraz realizovateľnejším, keďže náklady začínajú klesať. Veľmi pútavý efekt môže vytvoriť situácia, keď všetky obrazovky zmenia zobrazenie naraz, alebo môžete vytvoriť vlnový efekt s časovým oneskorením, keď sa zobrazenie na jednotlivých obrazovkách mení postupne. Rovnako môžete nechať obrázky prechádzať z jednej obrazovky na druhú a dokonca vytvoriť dojem, že sledujú jednotlivcov, ktorí prechádzajú okolo alebo idú hore eskalátorom.

Ďalšou možnosťou je využitie holografického alebo 3D displeja, na ktorom sa zdá, že obrazy vystupujú z obrazovky. Tento efekt je založený na optickom klamu, pri ktorom sa súčasne premietajú dve rôzne verzie obrazu, z ktorých každá bola nasnímaná z mierne odlišného uhla. Môže to byť celkom efektívne, dostatočne na to, aby to zastavilo cestujúcich na rušnej stanici pred prechodom okolo dočasného stánku, a to aj pri relatívne malej obrazovke. Ale tento efekt naozaj vynikne pri veľkej obrazovke umiestnenej vysoko na budove. Ešte pôsobivejšie to vyzerá, keď sa použijú dve obrazovky po oboch stranách rohu budovy, čo vytvára ilúziu pohľadu do tohto rohu. Takéto riešenie sa vo Veľkej Británii vidí zriedka, ale nájsť ho možno na pomerne mnohých budovách v Tokiu, kde platia menej prísne obmedzenia týkajúce sa stavebných povolení na reklamu.

Ďalším špeciálnym efektom je rozšírená realita (AR), ktorá môže divákom ukázať ich vlastný odraz v rôznych prostrediach. Predstavte si napríklad obrazovku v cestovnej kancelárii, ktorá by divákom mohla ukázať ich vlastný obraz na pláži alebo ako stoja na newyorskom Times Square. Rovnako aj múzeum by mohlo túto technológiu využiť na to, aby návštevníkov prenieslo späť do historického prostredia!

Doposiaľ sme sa zameriavali hlavne na dostupný hardvér. Táto technológia sa však neustále zdokonaľuje a v súčasnosti existuje široký výber obrazoviek pre rôzne prostredia, účely a cenové kategórie. Ďalší významný technický pokrok v oblasti digitálnych obrazoviek preto pravdepodobne prinesie väčšie využitie umelej inteligencie.

Technológiu umelej inteligencie možno využiť na zúročenie hlavnej výhody digitálnej obrazovky oproti tlačenému materiálu – schopnosti rýchlo meniť zobrazenie podľa potreby. To by mohlo znamenať reagovanie na zmeny počasia a automatické prechod od reklamy na zmrzlinu k reklame na dáždniky. Alebo by to mohlo znamenať analýzu typu pešej premávky okolo každej obrazovky a prispôsobenie sa situácii, keď kancelárskych pracovníkov vystriedajú večerní návštevníci. Centralizovaný systém umelej inteligencie môže automaticky aktualizovať obsah na jednotlivých obrazovkách v rámci siete, čím sa maximalizuje hodnota týchto obrazoviek.

Ak sú v týchto obrazovkách zabudované senzory, takýto systém môže zároveň poskytovať informácie o tom, koľko ľudí prejde okolo obrazovky, koľko z nich sa zastaví, aby si obsah prezrelo, a ako sa menia počty divákov v závislosti od aktualizácie obsahu. To zase uľahčuje kvantifikáciu návratnosti investícií do danej kampane. A v konečnom dôsledku by mala byť očakávaná návratnosť investícií východiskovým bodom pri rozhodovaní o tom, či uprednostniť jednu technológiu pred druhou.