Zásady environmentálnej legislatívy

Na pochopenie environmentálnej legislatívy je potrebné zorientovať sa v zložitej kombinácii právnych rámcov EÚ a Spojeného kráľovstva. Oba systémy kladú dôraz na štyri kľúčové zásady: zásadu predbežnej opatrnosti, zásadu prevencie, zásadu nápravy pri zdroji a zásadu „znečisťovateľ platí“. Sledovaním environmentálnych akčných programov a britského zákona o životnom prostredí z roku 2021 môžu podniky predvídať nadchádzajúce regulácie a prejsť od reaktívneho k proaktívnemu dodržiavaniu predpisov.

Legislatíva môže byť veľmi zložitá zmes, ktorá zahŕňa zákony, vykonávacie predpisy a návrhy zákonov, zmluvy, nariadenia a smernice. Majú rôzne významy, v niektorých prípadoch aj časový rámec, hierarchiu a zvyčajne aj celkový plán. Akonáhle pochopíte terminológiu jednotlivých typov a fáz, môžete ju využiť na to, aby ste vopred vedeli, čo vás čaká, a mali tak viac času na prípravu. Poznanie tohto procesu vám pomôže zistiť, kedy sa legislatíva blíži k svojej konečnej podobe.

Tento článok je príliš krátky na to, aby poskytol všetky podrobnosti, preto tu uvádzame prehľad zdrojov, kde sa môžete zorientovať v tom, akým smerom sa uberá environmentálna legislatíva, a kde nájdete ďalšie podrobnosti.

Európa

V rámci EÚ má právo EÚ prednosť pred vnútroštátnym právom a na procese jeho tvorby sa podieľajú všetky členské štáty, pričom v každej fáze platia pravidlá týkajúce sa miery zhody a hlasovania. Ide teda o inkluzívny, avšak pomalý proces. Členské štáty môžu prijímať vlastné právne predpisy, čo aj robia, nesmú však byť v rozpore s právnymi predpismi EÚ. Tento článok nemôže pokryť všetky rôzne postupy jednotlivých členských štátov v oblasti environmentálneho práva, avšak znalosť právnych predpisov EÚ vám umožní pochopiť požiadavky, ktoré sa od všetkých členských štátov očakávajú.

Základom sú zmluvy, z ktorých viaceré sa venujú otázkam životného prostredia, vrátane východiskového princípu, že EÚ by mala niesť celkovú zodpovednosť za politiku v oblasti životného prostredia, ktorá zahŕňa zmenu klímy, odpad a znečistenie. Všetky tieto otázky majú cezhraničný charakter.

Environmentálny prístup EÚ sa zakladá na štyroch hlavných zásadách:

• „Zásada predbežnej opatrnosti“ – vyhýbanie sa krokom, ktoré by mohli spôsobiť škodu, pokiaľ neexistuje dostatočná vedecká istota na to, aby bolo možné riziko účinne riadiť
• Predchádzanie škodám má prednosť pred ich odstraňovaním – je to oveľa účinnejšie (a zvyčajne aj nákladovo efektívnejšie)
• Ak došlo k poškodeniu, znečisťovateľ je povinný ho odstrániť v mieste, kde k nemu došlo
• „Znečisťovateľ platí“ – náklady na prevenciu alebo nápravu škôd by mal hradiť znečisťovateľ. Pod tento princíp spadajú právne predpisy o zodpovednosti výrobcu.

EÚ vypracúva pravidelné environmentálne akčné programy, z ktorých každý trvá niekoľko rokov – súčasný program je^8. EAP a trvá do konca roka 2030 – a prijíma právne predpisy, ktoré pomáhajú pri ich realizácii. Môže ísť o nové právne predpisy alebo o zmeny a doplnenia existujúcich právnych predpisov, pričom sa nie vždy využívajú výlučne environmentálne zákony, keďže v mnohých oblastiach dochádza k prekrývaniu tém. Príkladom sú zmeny a doplnenia existujúceho spotrebiteľského práva, ktoré slúžia na zavedenie právnych predpisov proti greenwashingu.

Prečítanie dokumentu EAP poskytuje užitočný náhľad na pripravované opatrenia. Aktuálnu verziu nájdete tu (uviedol som odkazy v angličtine, ale je možné prepnúť na iný jazyk).

Existujú dva hlavné spôsoby, akými sa právne predpisy vykonávajú: nariadenia a smernice. Nariadenie je priamo platný právny predpis, ktorý sa vzťahuje na všetkých členov. Smernica stanovuje cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, avšak umožňuje členským štátom prijať alebo zmeniť a doplniť svoje vlastné právne predpisy na jeho dosiahnutie, pričom stanovuje termín, do ktorého by sa tak malo stať.

Priebeh legislatívneho procesu v EÚ v jeho jednotlivých fázach si môžete pozrieť tu.

Spojené kráľovstvo

Vo Veľkej Británii predstavujú najvyššiu právnu úroveň zákony prijaté parlamentom a o úroveň nižšie sa nachádzajú normatívne akty (SI), v ktorých je obsiahnutá väčšina podrobností.

Po brexite došlo k prepracovaniu britského environmentálneho práva a kľúčovým novým dokumentom je Zákon o životnom prostredí z roku 2021. Ide v istom zmysle o plán, podobný environmentálnym akčným programom EÚ (EAP), keďže stanovuje hlavné ciele a obsahuje rámec pre stanovenie cieľov, ako aj niektoré konkrétne ciele. Zameriava sa na kvalitu ovzdušia, biodiverzitu, kvalitu vody a znižovanie množstva odpadu ako na svoje hlavné oblasti. Stanovuje tiež hlavné zásady, ktoré sú veľmi podobné zásadám EÚ: integrácia, čo znamená, že ochrana životného prostredia by mala byť začlenená do politík, a zásady predbežnej opatrnosti, prevencie, nápravy pri zdroji a princípu „znečisťovateľ platí“. Opätovne platí, že znalosť týchto princípov pomáha predvídať, čo nás čaká.

Existuje tiež celý rad starších zákonov, ako napríklad Zákon o zmene klímy, a zákony prijaté prostredníctvom iných kanálov, napríklad v oblasti financií – kde možno nájsť veľa právnych predpisov týkajúcich sa podávania správ – a v oblasti územného plánovania – ktoré zahŕňajú aj určitú ochranu biodiverzity.

Jednotlivé krajiny tvoriace Spojené kráľovstvo môžu mať tiež svoje vlastné zákony – Škótsko a Wales majú každý určité odlišnosti a Severné Írsko, hoci je súčasťou Spojeného kráľovstva, je stále súčasťou európskeho jednotného trhu, a preto sa naň vzťahuje celý rad právnych predpisov EÚ.

Ak chcete získať viac informácií o zákone o životnom prostredí z roku 2021, navštívte túto stránku. Všeobecné usmernenia k legislatíve v oblasti životného prostredia nájdete na stránkach www.gov.uk alebo https://www.sepa.gov.uk (Škótska agentúra na ochranu životného prostredia), https://naturalresources.wales pre Wales a https://www.daera-ni.gov.uk pre Severné Írsko.