Môžu pigmentové atramenty preklenúť priepasť medzi udržateľnosťou a ziskom?

Digitálna textilná tlač je často spomaľovaná zložitým, viacetapovým následným spracovaním. Univerzálne pigmentové atramenty ponúkajú udržateľnú alternatívu šetriacu vodu, ktorá je kompatibilná s takmer všetkými vláknami. Ich zavádzanie však naďalej brzdia vysoké náklady na atramenty a obavy týkajúce sa „pocitu na dotyk“. Vzhľadom na sprísňovanie environmentálnych predpisov by sa tieto atramenty mohli stať kľúčom k efektívnej výrobe presunutej späť do domácej krajiny.

V oblasti digitálnej textilnej tlače dochádza k postupnému rastu, tá však stále predstavuje len nepatrné percento celkového trhu s textilnou tlačou. Existuje na to viacero dôvodov, ale jedným z najčastejších je skutočnosť, že väčšina atramentovej tlače si vyžaduje viacetapový proces, ktorý do veľkej miery eliminuje výhody digitálnej tlače.

Tlač na textílie je oveľa zložitejší proces než napríklad tlač na samolepiace PVC. Najskôr je potrebné textíliu predspracovať, aby farba na nej držala, čo si väčšina veľkovýrobcov radšej robí sama, aby sa vyhla vyšším nákladom na nákup vopred upravených textílií. Samotná tlač je pomerne jednoduchá. Nasledujú však rôzne kroky dodatočnej úpravy, ktoré zvyčajne zahŕňajú pranie, naparovanie a žehlenie, niekedy aj viackrát v závislosti od typu použitej farby. Táto dodatočná úprava zaručuje, že farby sú úplne zafixované, majú vysokú odolnosť voči praniu a že sa vyplavia všetky škodlivé zvyšky. To všetko samozrejme trvá určitý čas, čo čiastočne znižuje výhody používania digitálnej tlače.

Väčšina používaných textilných farieb, či už ide o reaktívne, kyslé alebo disperzné farby, je založená na farbivách, pričom rôzne farbivá sú vhodné pre konkrétny sortiment tkanín, aby sa zabezpečila optimálna chemická väzba s každým z rôznych typov vlákien. To zároveň znamená, že výrobcovia textilu musia investovať do viacerých strojov – po jednom pre každý typ farby –, aby mohli pracovať s celým spektrom rôznych tkanín.

Existuje však jedna trieda atramentov pre atramentovú tlač – pigmentový atrament na textil –, ktorá by mala byť vhodná pre všetky druhy tkanín. Tento atrament sa skladá z jednotlivých farebných častíc, ktoré sú spolu s pojivami zapuzdrené v syntetickej živici a následne suspendované vo vodnej nosnej kvapaline. Po vystrelení sa kvapky atramentu usadzujú na povrchu tkaniny – v mnohých prípadoch je potrebná predúprava, aby sa tieto kvapky udržali na mieste na povrchu tkaniny. Po tlači sa aplikuje teplo, aby sa odparil obsah vody a roztavila živica, čím sa pigment naviaže na povrch materiálu.

To má dve výhody. Po prvé, táto metóda je vhodná pre väčšinu druhov vlákien, bez ohľadu na to, či ide o prírodné, syntetické alebo zmesi rôznych vlákien. Po druhé, keďže na upevnenie pigmentu na tkaninu využíva prevažne teplo, spotrebuje podstatne menej vody, čo z nej robí oveľa udržateľnejší prístup.

A kde je teda háčik? Hlavným problémom je, čo asi nikoho neprekvapí, cena, ktorá je podstatne vyššia – v niektorých prípadoch takmer dvojnásobná – ako cena iných typov atramentov pre atramentovú tlač na textil. Väčšina aktérov v textilnom priemysle verí, že cena klesne, a v priebehu posledných dvoch rokov sa ceny skutočne mierne znížili. Napriek tomu však nie sú viditeľné žiadne náznaky výrazného poklesu, a to aj napriek silnej konkurencii zo strany niektorých čínskych dodávateľov atramentov. Naopak, neoficiálne informácie naznačujú, že medzi dodávateľmi atramentov na jednej strane, ktorí si myslia, že majitelia značiek budú za pigmentový atrament platiť viac kvôli jeho mnohým výhodám, a majiteľmi značiek na strane druhej, ktorí stávajú na to, že cena za liter ešte klesne, panuje patová situácia.

V skutočnosti je veľmi nepravdepodobné, že by cena pigmentového atramentu klesla na rovnakú úroveň ako u iných textilných atramentov, pretože ide o technicky náročnejší atrament, ktorého výroba je nákladnejšia. Je to preto, že farbivo musí byť suspendované v disperzii, aby sa zabránilo usadzovaniu pigmentových častíc na dne nádržky s atramentom alebo ich zhlukovaniu, a aby sa zabezpečilo rovnomerné rozptýlenie farbiva v celom atramente. Ceny sa však budú znižovať s rastom objemov vďaka jednoduchým úsporám z rozsahu vo výrobe, ale najskôr musí dopyt zvýšiť objem spotreby.

Okrem toho stále pretrvávajú obavy týkajúce sa mimoriadne dôležitého pocitu na dotyk, ktorý je spojený s pigmentovým atramentom. Je to preto, že pigmentový atrament väčšinou zostáva na povrchu tkaniny, namiesto toho, aby sa vsiakol do materiálu a spojil sa s vláknami. Dá sa argumentovať, že to dodáva grafike textúrovanejší pocit na dotyk, čo môže byť výhodou. Zároveň to však znamená, že atrament ovplyvňuje pocit na dotyk v mieste, kde sa grafika nachádza.

Či je to pre väčšinu spotrebiteľov skutočne problém, závisí predovšetkým od povahy danej tkaniny, veľkosti grafiky a konkrétneho použitia. Veď väčšina grafík vytlačených technológiou DtF tiež leží na povrchu tkaniny a môže pôsobiť dosť „plastovo“, čo však nie je problém pri menej náročných použitiach, ako sú napríklad propagačné kampane. Je to oveľa väčší problém v prípade odevov s vysokou hodnotou, kde sa kvôli vysokej cene atramentov častejšie používajú pigmentové atramenty. Pigmentové atramenty sa však stále používajú, hoci dnes je to prevažne na trhu s bytovým zariadením, kde celková textúra a pocit z atramentu nie sú až tak dôležité. Mnohí komentátori sa domnievajú, že módny priemysel nebude ďaleko zaostávať – hneď ako ceny klesnú.

Ďalším dôvodom, prečo sa existujúce textilné tlačiarne zdráhajú prejsť na pigmentové atramenty, je skutočnosť, že už investovali do zariadení na následné spracovanie a zohľadnili dobu, počas ktorej sa tieto aktíva odpíšu, a v niektorých krajinách si možno už uplatnili daňové výhody vyplývajúce z tohto odpisovania. To zase znamená, že väčšina dodávateľov tlačiarní vidí trhové príležitosti pre riešenia s pigmentovými atramentmi hlavne u nových zákazníkov, ktorí zriaďujú úplne novú textilnú výrobnú linku. Patrí sem aj európsky sen o „reshoringu“ – teda presune textilnej výroby späť z Ázie do Európy a využívaní pokročilejších technológií, ako sú pigmentové atramenty, s cieľom obísť vyššie náklady na pracovnú silu.

Existuje ešte jeden konečný faktor, ktorý v tejto súvislosti pravdepodobne zohrá mimoriadne dôležitú úlohu, a tým sú vládne nariadenia zamerané na zníženie vplyvu textilnej výroby na udržateľnosť, najmä pokiaľ ide o veľmi vysokú spotrebu vody. K tomu prispieva aj skutočnosť, že mnohé západné značky majú svoje vlastné politiky udržateľnosti. Konečným rozhodujúcim faktorom je však dopyt spotrebiteľov, ktorý bude pravdepodobne výrazne ovplyvnený cenou, najmä za súčasných ekonomických podmienok.