V podnikoch zaoberajúcich sa digitálnou tlačou a reklamnou technikou vzniká veľké množstvo odpadu. Ako sa tento výrobný odpad v Nemecku správne likviduje? Pre mnohé podniky je to aj otázka prežitia.

Likvidácia odpadu u spoločnosti stojí približne 70 000 € ročne PPS. Digital Printing s.r.o. , odhaduje Steffen Hufnagel. Vedúci výroby v Berlíne a Drážďanoch vychádza z celkového množstva vyše 280 ton odpadu. Kartón a drevo, teda materiály, ktoré sa v zásade dajú dobre recyklovať, tvoria z toho približne 120 ton. Ďalších približne 130 ton končí v spaľovni odpadu. Približne 40 ton tvoria kompozitné plasty, ktoré sa považujú za nebezpečný odpad. Zvyšky farieb a čistiace kvapaliny predstavujú spolu približne dve tony. Aj tie sa musia likvidovať osobitným spôsobom.

So svojimi približne 150 zamestnancami a ročným objemom tlače 3,5 milióna metrov štvorcových patrí spoločnosť PPS. Digital Printing GmbH síce medzi väčšie firmy v tomto odvetví. Ukážkový výpočet však zároveň ukazuje, že odvetvie digitálnej tlače má skutočne pomerne nákladný problém s výrobným odpadom.

Výrobné odpady sú priemyselným odpadom

Samozrejme, záleží na presnom zameraní, aké druhy odpadu vznikajú u prevádzkovateľov digitálnej tlače a reklamných technikov. V prípade firiem špecializujúcich sa na potlač textílií to môžu byť transferové papiere a odrezky látok. Kto sa venuje aj výstavnej a rámovej výstavbe, musí odovzdať na recykláciu kovové piliny a odrezky. Firmy, ktoré ponúkajú svetelnú reklamu, pravdepodobne likvidujú aj veľké množstvo elektrického odpadu. A všetkým spoločne vznikajú obrovské množstvá starého papiera, dreva z paliet, kanistrov a kaziet s atramentom, ako aj zvyškov čistiacich a umývacích prostriedkov.

Kam s tým? V Nemecku to skutočne do veľkej miery závisí od miestnych podmienok. V zásade však otázky likvidácie odpadu v podnikoch upravuje zákone o obehovom hospodárstve a v nariadení o priemyselných odpadoch. Toto nariadenie má byť v roku 2026 opäť komplexne prijaté v novej podobe. Cieľom oboch nariadení je, aby sa čo najviac odpadu odovzdávalo roztriedené podľa druhu. Týmto spôsobom sa totiž suroviny dajú lepšie recyklovať. Európska únia si totiž stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2050 obehové hospodárstvo .

V podnikoch sa už dnes oddelene zbierajú papier, lepenka a kartónové obaly, ako aj sklo, plasty, kovy a drevo. Cieľom je, aby tieto materiály v čo najväčšej miere neskončili na skládkach a v spaľovniach odpadu, ale aby sa mohli ďalej využívať.

Zvyšky farieb a atramentov, ako aj prázdne kanistre a kazety sa považujú za „nebezpečné odpady“, ak prekračujú určité limitné hodnoty alebo obsahujú nebezpečné látky. V takom prípade sa na ne vzťahuje zákaz zmiešavania, čo znamená, že sa nesmú dostať do iných tokov materiálov. V prípade nebezpečných odpadov musia podniky vopred dohodnúť plánovanú likvidáciu s príslušnými orgánmi a mať k dispozícii príslušné doklady.


Drevný odpad sa musí triediť a likvidovať podľa druhu. Foto: S. Angerer / KI

Kam s odpadom?

Spoločnosti si v zásade môžu vybrať, ktorý certifikovaný zberateľ odpadu sa bude starať o ich odpad. V závislosti od spolkovej krajiny však existujú rozdiely, „povinnosti odovzdávať odpad“, najmä pokiaľ ide o nebezpečný odpad.

Ako zdôrazňujú napríklad na príslušnom úrade pre životné prostredie v Norimbergu, výnimky sa v tomto prípade neuplatňujú ani pre veľmi malé podniky. Malé množstvá nebezpečných odpadov je však možné recyklovať v rámci menej náročného postupu s využitím takzvaných potvrdení o zbere a likvidácii. Podrobnosti sa však môžu v jednotlivých regiónoch líšiť. To mimochodom vedie k tomu, že na obaloch fólií a iných výrobkov určených pre digitálnu tlač a reklamnú techniku sa zvyčajne neuvádzajú pokyny na likvidáciu. V prípade výrobkov určených pre konečných spotrebiteľov sú však tieto pokyny povinné.

Platí však nasledovné: V prípade nesprávneho nakladania s odpadom alebo nedostatočných dokladov hrozí v celom Spojenom kráľovstve podľa zákona o obehovom hospodárstve pokuta vo výške až 100 000 eur. Okrem toho môžu pre digitálne tlačiarne a reklamných technikov z oblasti zákona o obaloch môžu v prípade porušenia povinností týkajúcich sa spätného odberu a likvidácie obalov vzniknúť ďalšie sankcie.

Najmä pre malé digitálne tlačiarne a firmy zaoberajúce sa reklamnou technikou môžu takéto vysoké pokuty ľahko znamenať koniec.

Menej výrobných odpadov je lepšie pre životné prostredie

Pri komerčnej a digitálnom tlači nákladu vzniká predovšetkým papierový odpad. Tlačové materiály na báze papiera sa dajú dobre začleniť do existujúcich recyklačných cyklov. Preto sa považujú za udržateľné riešenie.

Typické aplikácie digitálnej tlače sa však väčšinou tlačia na plastové fólie. Laminovaním a lamináciou vzniká kompozitný materiál, ktorý sa často už nedá recyklovať podľa druhu. „Problémy (pri likvidácii odpadu) sa vyskytujú najmä v prípade nehorľavých kompozitných materiálov,“ vysvetľuje napríklad Hufnagel. „PVC plachta sa kvôli integrovaným a takmer neoddeliteľným polyesterovým vláknam takmer považuje za nebezpečný odpad, a jej likvidácia je preto zodpovedajúco nákladná. Vďaka pridanému prostriedku na ochranu proti horeniu sa tento materiál vo väčších množstvách nehodí ani do spaľovne.“

Stále sa objavujú snahy, najmä o obmedzenie množstva kompozitných materiálov pochádzajúcich z digitálnej tlače a reklamnej techniky. Žiadna z nich sa však doteraz na trhu nepresadila. „Vyvinuli sme fóliu typu ‚Split-And-Recycle‘, pri ktorej je možné oddelit tlačovú vrstvu od podkladu a hlavnú zložku výrobku recyklovať podľa druhu. Zatiaľ sa však zdá, že trh nie je na to pripravený,“ hovorí k tomu napríklad Ina-Maria van Alst, manažérka pre komunikáciu v spoločnosti Folex Coating GmbH.

Pokiaľ ide o atramentové kazety a zásobníky, niektorí výrobcovia hardvéru už naopak začali konať. Spoločnosť HP ich napríklad v rámci programu Planet Partners . Spoločnosť Epson prevádzkuje program recyklácie, rovnako ako spoločnosť Roland DG. Spoločnosť Mimaki žiada používateľov, aby sa v tejto veci obrátili na svojho autorizovaného predajcu. Okrem toho existuje v Nemecku celý rad servisných spoločností, ktoré prijímajú použité atramentové kazety späť alebo ich dokonca vykupujú. Často sa tieto kazety vyčistia a opätovne naplnia.


Kompozitné materiály z digitálnych tlačiarní často končia v spaľovni odpadu. Foto: S. Angerer / KI

Výrobný odpad sa stáva ekonomickým faktorom

V budúcnosti treba počítať s tým, že predpisy týkajúce sa priemyselných odpadov budú ešte prísnejšie a ceny za likvidáciu odpadov vyššie. Pre prevádzkovateľov digitálnej tlače a reklamných technikov to znamená, že efektívne nakladanie s odpadom sa čoraz viac stáva kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim prevádzkové náklady. To platí pre podniky všetkých veľkostí a netýka sa to len polygrafického odvetvia.

Je preto pravdepodobné, že zákazníci v oblasti tlačových produktov sa v budúcnosti budú snažiť zaviazať svojich dodávateľov k spätnému odberu demontovaných plachiet. Zatiaľ je to ešte pomerne zriedkavé, uvádza Steffen Hufnagel zo spoločnosti PPS: „Existujú ojedinelé prípady, keď pri výmene reklamnej plochy musíme my zlikvidovať predtým inštalovaný starý materiál.“

Preto spoločnosť pripravuje pilotný projekt, v rámci ktorého chce spätne preberať určité použité materiály a spracovávať ich v recyklačnom procese. Zákazníkom tlačiarne by sa potom malo vydávať osvedčenie o novozískanom materiáli. To by bolo zaujímavé predovšetkým pre nákupcov tlačových služieb z firiem, ktoré už majú povinnosť podávať správy o vplyve na životné prostredie .

Zhrnúc to, možno povedať, že pre digitálne tlačiarne a reklamné agentúry akejkoľvek veľkosti bude v budúcnosti ešte dôležitejšie starať sa o odbornú likvidáciu svojich výrobných odpadov. Spoločnosti by to však nemali vnímať len ako nepríjemnú zákonnú povinnosť. Ak sa totiž správne zavedie a komunikuje, môže sa z efektívneho nakladania s odpadom stať skutočná konkurenčná výhoda.