Založenie FESPA a jeho vývoj v priebehu rokov

Na zakladajúcom valnom zhromaždení v roku 1962 sa Francúzska asociácia tlačiarov rozhodla vytvoriť FESPA so siedmimi európskymi asociáciami. Od svojho vzniku pred viac ako 60 rokmi FESPA neustále rastie a rozširuje sa o:

Konvent v Kodani, Dánsko 9.-14. mája 1961

Ide o jeden z najdôležitejších dátumov v histórii FESPA, pretože práve tu sa rozhodlo o vytvorení nezávislej Federácie európskych sieťotlačiarskych združení a úryvky z prejavov, ktoré vtedy odzneli, poskytujú jasný obraz o zámeroch a motivácii tohto rozhodnutia. Zjazd, ktorý zorganizovala dánska asociácia pod vedením Bjarneho Dahla, prilákal viac ako 300 delegátov, z ktorých mnohí prišli so svojimi manželkami. Zastúpené boli nielen všetky západoeurópske krajiny, ale aj mimoeurópske krajiny, USA, Kanada a Argentína.

Nasledujúce úryvky z uvítacieho prejavu, ktorý predniesol Bjarne Dahl, predseda Dánskej asociácie sieťotlače, jasne ukazujú význam tohto dohovoru, z ktorého sa zrodila FESPA: „V počiatkoch sieťotlače neexistovala žiadna spolupráca a tí, ktorým sa tak či onak podarilo získať určité vedomosti o technikách, si ich žiarlivo strážili, napriek tomu sa sieťotlač šírila z jednej krajiny do druhej, hoci určité technické tajomstvá sa poskytovali len po zaplatení vysokých licenčných poplatkov.

Dodávatelia sieťotlačových materiálov si čoskoro uvedomili, že ich obrat závisí od počtu používateľov tohto procesu, a niektorí z nich sa podujali na výučbu týchto techník, za čo požadovali výhradné dodávateľské práva. To bol jeden z dôvodov, prečo sa v niektorých krajinách používatelia rozhodli založiť obchodné organizácie, ktoré mali dohliadať na záujmy odvetvia a organizovať jednotné a riadne školenia.

Napriek tomu vďačíme našim dodávateľom za veľa a pôsobivá výstava, ktorá sa tu koná, ako aj naše technické stretnutia dokazujú, že naši dodávatelia veria vo veľkú a rastúcu budúcnosť sieťotlače. Vďaka veľkému nárastu cestovania od poslednej vojny si sieťotlačiari z celého sveta vytvárajú osobné kontakty a vymieňajú si skúsenosti a nápady. Dnešný deň v Kodani je pre nás všetkých skvelou príležitosťou na stretnutie na tomto piatom európskom konvente SPPA.“

Dôvody vzniku nezávislej FESPA vysvetlil Bob Levisson, v tom čase európsky prezident SPPA, v článku, ktorý napísal do Screen Printing & Display News v apríli 1961. Toto sú niektoré z relevantných úryvkov: „Jedným z hlavných cieľov európskej pobočky bolo organizovanie zjazdov sieťotlačiarov v Európe.

Čoskoro sa však ukázalo, že tieto zjazdy nemôžu byť obmedzené len na členov tejto európskej kapitoly, ostatní členovia nášho odboru sa chceli zúčastniť a boli prirodzene vítaní, aby sa k nám pripojili. Tento vývoj nás prinútil zamyslieť sa. Dospeli sme k záveru, že pre jednotlivého sieťotlačiara, nech už žije v ktorejkoľvek európskej krajine, je jeho vlastná národná organizácia prirodzene dôležitejšia ako SPPA.

Druhým záverom bola naliehavá potreba prekladov odborných článkov z anglického textu, v ktorom boli napísané. Záverom je, že každý sieťotlačiar by mal predovšetkým patriť do svojej národnej organizácie. Rôzne európske organizácie by sa potom mali spojiť (pri zachovaní úplnej národnej nezávislosti) a vytvoriť Európsku federáciu združení sieťotlačiarov. Táto federácia by mala byť pridružená k americkej SPPA a tí jednotlivci, ktorí si želajú naďalej patriť k SPPA, by tak mali robiť aj naďalej. Táto novovytvorená federácia bude mať oveľa lepšie možnosti organizovať európske kongresy a prostredníctvom svojich združení pôsobiť ako distribučné centrum technických informácií pre všetkých sieťotlačiarov v Európe.“

Kodanský dohovor nielenže položil základy FESPA, ale stanovil aj štandard pre budúce kongresy a výstavy. Program bol vynikajúci. Prednášky medzinárodného panelu prednášajúcich sa týkali tém, ktoré by boli aktuálne aj dnes.

Výstava mala veľkú podporu výrobcov a dodávateľov, z ktorých niektorí sa stali lídrami na medzinárodnom trhu so strojmi a potrebami pre sieťotlač. Na tomto konvente bola prvýkrát predvedená prvá poloautomatická tlačiareň Svecia a stroj McCormick Super Cylinder, ktoré spôsobili revolúciu v produktivite sieťotlače. Veľmi bohatý a atraktívny spoločenský program prelomil jazykové bariéry a vytvoril priateľstvá a spoluprácu, ktoré sú odvtedy charakteristickým znakom FESPA

Založenie veľtrhu FESPA v Hamburgu, september 1962

Po Kodanskom dohovore bol zriadený riadiaci výbor, ktorý rýchlo napredoval v príprave pravidiel a cieľov novej organizácie. Vyskytli sa určité rozdiely v názoroch na to, či by členmi mali byť jednotlivci alebo národné združenia. Britské združenie DPSPA, ktoré bolo silne zastúpené prostredníctvom delegácie vedenej Royom Fosterom a Ashfordom, zastávalo názor, že by malo ísť v podstate o federáciu národných združení, že každú krajinu by malo zastupovať len jedno združenie a že individuálne členstvo by bolo povolené len v prípade, že neexistuje žiadne národné združenie.

Dosiahla sa tiež zhoda v tom, že nová organizácia nemá byť závislá od americkej SPPA, ani ju nijako kontrolovať. Aj tento bod bol prijatý, ale dodnes pokračuje zastúpenie FESPA v medzinárodnej rade americkej asociácie (SGIA). Dlhé roky sa na zasadnutiach FESPA zúčastňoval aj prezident americkej asociácie, ale bez hlasovacieho práva.

Nie všetci bývalí členovia európskej pobočky SPPA tieto zmeny prijali a niektorí, ako napríklad Paul Sprinzel, ktorý bol v pobočke veľmi aktívny, nikdy nevstúpili do svojej národnej asociácie a zostali naďalej individuálnymi členmi SPPA. V Európe je veľa sieťotlačiarov, ktorí sú členmi svojej národnej asociácie aj súčasnej SGIA.

Za prvého predsedu bol vymenovaný R. Levisson (Holandsko), za podpredsedov E. Baron (Francúzsko), J. Floyd (Spojené kráľovstvo) a E. Meissner (Nemecko). Zakladajúce združenia zastupovali Bob Levisson (Holandsko) John Floyd a Roy Foster (Spojené kráľovstvo), Poldi Domberger a Eddy Meissner (Nemecko), E Baron a Michel Caza (Francúzsko) Bjšrg Hemberg (Švédsko), Bjarne Dahl (Dánsko) Christian Brynildsen a Edgar Hartvedt (Nórsko), Carlo Frassinelli (Taliansko). Prvým generálnym tajomníkom bol N. Schenkman (Holandsko)

Federácia bola založená ako združenie podľa holandského práva a jej adresa bola adresa holandského tlačiarenského združenia KVGO.

Ciele federácie boli opísané ako „výmena poznatkov o sieťotlači, nadviazanie úzkej spolupráce medzi sieťotlačiarmi a dodávateľmi a propagácia sieťotlače v Európe“.Tieto ciele sa dodnes nezmenili. Radu FESPA tvorili delegáti pridružených národných združení, pričom na každých sto členov pripadal jeden delegát s hlasovacím právom. Rada sa zvyčajne schádzala raz ročne. Za každodennú administratívu bolo zodpovedné „predsedníctvo“, ktoré tvorili predseda, traja podpredsedovia a generálny tajomník.

Problémy v prvých rokoch života

V týchto prvých rokoch bolo veľa ťažkostí. V tom čase nebola angličtina na stretnutiach všeobecne prijatá a mnohí delegáti hovorili a rozumeli anglicky len veľmi málo. V dôsledku toho boli zasadnutia často veľmi dlhé a bolo potrebné neustále tlmočenie prostredníctvom Boba Levissona a tajomníčky Becky de Die, ktorí boli viacjazyční.

Rozdielne národné kultúry a postoje bolo niekedy ťažké pochopiť a prijať. V rôznych obdobiach britské aj francúzske združenia hrozili, že vystúpia z FESPA, pretože v tom videli malý prínos a náklady na členské poplatky považovali za neprimerané. Len vďaka šikovnému vedeniu Boba Levissona sa FESPA naďalej rozvíjala a prosperovala.

1962 – 1975 Vývoj aktivít FESPA

Je pozoruhodné, že s rozpočtom nepresahujúcim 40 000 holandských florénov ročne sa dosiahlo toľko, najmä vďaka osobnému úsiliu jednotlivých členov predsedníctva a Rady. Šírenie technických a obchodných informácií a rozvoj obchodných a spoločenských kontaktov medzi členmi rôznych národných združení boli prioritami a dosiahli sa týmito spôsobmi:

* Medzinárodné technické semináre sa konali každé dva roky, pričom sa presúvali z krajiny do krajiny so simultánnym prekladom do troch alebo štyroch jazykov. Organizovali sa študijné cesty s návštevami tlačiarní a výrobcov obrazoviek, ktoré sa opäť presúvali z krajiny do krajiny. Ukázali sa ako mimoriadne cenné a mali veľkú podporu. Vysoké štandardy čistoty tovární, dosiahnuté najmä v škandinávskych krajinách, otvorili oči mnohým návštevníkom, ktorých vlastné štandardy boli ďaleko pod touto úrovňou. V tomto smere sa prejavovala pozoruhodná ochota poskytovať technické a obchodné informácie, čo bolo nepochybne jedným z najdôležitejších faktorov rýchleho rozvoja sieťotlače.

* Adresár členov FESPA, ktorý obsahoval adresy všetkých členov združení FESPA, bol dôležitým zdrojom informácií, ktorý umožňoval sieťotlačiarom v Európe vzájomný kontakt a ktorý sa hojne využíval. Členovia často pri obchodných alebo dovolenkových návštevách využívali príležitosť na nadviazanie obchodných kontaktov, ktoré v mnohých prípadoch viedli k veľmi cennej výmene technických informácií. Adresár bol financovaný z reklamy a každoročne sa aktualizoval až do začiatku 80. rokov, keď sa jeho vydávanie ukončilo.

* Adresár termínov sieťotlače bol projekt, ktorý viedol Bjarne Dahl z Dánska. Mnoho hodín sa trápil nad správnym prekladom technických termínov v oblasti sieťotlače do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, holandčiny a taliančiny. Táto práca sa však nakoniec oplatila, pretože jej výsledkom bol adresár termínov sieťotlače s krížovými odkazmi medzi piatimi jazykmi, ktorý bol napokon uverejnený v roku 1968. Nedávno ESMA tento adresár aktualizovala a vylepšila a národné združenia ho rozšírili napríklad o španielčinu a maďarčinu.

Výstavy FESPA

Paríž 1963 bol vybraný ako miesto konania prvej výstavy FESPA, ktorú organizovalo francúzske združenie. Výrobcovia strojov v tom čase vyvíjali veľkú aktivitu v oblasti vývoja nových strojov na sieťotlač, ktoré by zabezpečili vyššiu produktivitu a konzistentnejší zápis. O výtvarné umenie a serigrafiu bol naďalej veľký záujem a návštevníci s radosťou odchádzali z výstavy s ukážkami plagátov tejto tvorby.

Ďalším podujatím bol Zürich 1966 a výstavy FESPA už boli väčšie a medzinárodnejšie. Každý deň výstavy sprevádzala hojne navštevovaná technická konferencia. V roku 1968 sa miestom konania veľtrhu FESPA stali výstavné haly Olympia v Londýne. Po prvýkrát ju organizovala profesionálna spoločnosť Batiste a nie národné združenie.

Výstavné stánky sa opäť zväčšovali a prvé poschodie výstavných hál bolo venované sieťotlačiarom prevažne zo Spojeného kráľovstva, ktorí poskytli pôsobivú prehliadku sieťotlače. Veľký záujem bol o štvorfarebné poltónové práce, ktoré začala vyvíjať jedna alebo dve spoločnosti… nový vývoj v oblasti sieťotlače! Nemecký prezident FESPA Eddy Meissner sa trochu pobavil, keď „vzal salvu“ pred britskou „brigádou gardistov“, ktorá pochodovala ako hlavná zábavná udalosť!

Na veľtrhu FESPA 1970 v Hamburgu a na veľtrhu FESPA 1973 v Amsterdame sa výstava naďalej rozrastala a priťahovala čoraz viac delegátov nielen z Európy, ale teraz aj z USA, Japonska, Austrálie a Južnej Afriky.

Miláno 1975 bolo takmer katastrofou. V súlade so svojou politikou presúvať výstavy z krajiny do krajiny po celej Európe sa predsedníctvo FESPA dohodlo, že ďalšia výstava sa uskutoční v Miláne. Vyskytli sa však vážne problémy. Napriek veľkému osobnému prínosu zástupcu Talianska Carla Frassinelliho nemal podporu súdržného združenia a bolo zrejmé, že z tohto zdroja nebude mať organizácia žiadnu miestnu podporu.

Mnohí nemeckí výrobcovia a dodávatelia nevideli vo výstave v Taliansku, kde trhom dominovali silné talianske výrobné spoločnosti, veľký význam a spočiatku sa mnohí odmietli zúčastniť. Nakoniec sa dosiahol kompromis, ale jeho výsledkom bola oveľa menšia účasť niektorých nemeckých a švajčiarskych spoločností ako v minulosti. Aby sa vyriešil problém s organizáciou, Harold Schneider z Batiste Publications, ktorý tak úspešne naplánoval výstavu v Londýne v roku 1968, sa dobrovoľne ujal zodpovednosti a Miláno bolo úspešnejšie, než sa očakávalo, pokiaľ ide o počet vystavovateľov, ktorých nakoniec prilákalo.

Návštevnosť však bola slabá v dôsledku štrajku leteckých spoločností a tiež vnútroštátnych štrajkov v Taliansku, ktoré v tom čase vážne ovplyvnili stravovanie v hoteloch. Iba 48 hodín vopred museli byť hostia na slávnostnú večeru prevezení 30-kilometrovými autobusmi do Švajčiarska, aby podujatie mohlo pokračovať… triumf organizačných schopností Harolda Schneidera! Napriek tomu Miláno 1975 viedlo k úplne odlišnej politike pre budúce výstavy FESPA.

1975 – 1990 Roky stabilného pokroku

Pod silným predsedníctvom Eddyho Meissnera v rokoch 1968 až 1975, ktorému pomáhali vynikajúce sekretárske a diplomatické schopnosti generálnej tajomníčky Becky de Die, sa FESPA stala profesionálnou federáciou, ktorá každoročne organizuje významné podujatie v podobe kongresu, študijnej cesty alebo výstavy. Problémy výstavy v Miláne v roku 1975 však viedli k veľkej kritike zo strany vystavovateľov a na hojne navštevovanom a búrlivom stretnutí dodávateľov v nasledujúcom roku bolo FESPA dôrazne odporučené, aby ukončila svoju politiku presúvania výstavy na miesta v Európe, ktoré nemohli mať ich plnú podporu, a tiež aby prešla na periodicitu každé štyri roky s cieľom dosiahnuť dvojročný časový odstup medzi FESPA a DRUPA. So súhlasom predstavenstva FESPA bol zriadený výbor dodávateľov pod vedením Toma Kirka (Sericol), ktorého neskôr vystriedal Walter Frick (Marabu).

Tento výbor úzko spolupracoval s FESPA pri plánovaní budúcich výstav a zohral významnú úlohu pri vzniku ESMA v roku 1990. Dohodlo sa, že ďalšia výstava FESPA sa vráti do Amsterdamu, ktorý sa v roku 1973 ukázal ako veľmi úspešný, čo viedlo k štyrom po sebe nasledujúcim výstavám v tomto meste v rokoch 1979, 1984, 1988 a 1992.

Amsterdam bol obľúbený u vystavovateľov aj návštevníkov vďaka atraktivite mesta a cibuľovým poliam v Holandsku v jarnom období, keď sa tieto výstavy konali. Dôležitým faktorom bola aj výkonnosť a jazykové znalosti Holanďanov. Silnú podporu poskytla Holandská asociácia sieťotlače so špeciálnym výstavným výborom, ktorému predsedal Ivo Back (prezident FESPA v rokoch 1979 – 1984) a ktorý starostlivo plánoval. Počas tohto obdobia sa plocha vystavovateľských stánkov zväčšila z 9 000 m2 na viac ako 20 000 m2 a počet návštevníkov z 15 000 na 25 000. Výstava FESPA teraz v plnej miere splnila svoj nárok byť najväčším a najvýznamnejším medzinárodným podujatím v oblasti sieťotlače.

Ostatné podujatia FESPA však začali klesať. Technické semináre počas výstavy FESPA sa prestali organizovať, aby sa návštevníci sústredili na výstavné stánky. Aj s rastom technických znalostí a zvyšujúcim sa počtom seminárov organizovaných na národnej úrovni bola návštevnosť medzinárodných seminárnych podujatí nižšia. Posledné z nich sa konalo v Taliansku v roku 1987 v Santa Margarite v Taliansku. Z podobných dôvodov boli študijné cesty menej navštevované. Viaceré väčšie spoločnosti zaoberajúce sa sieťotlačou si samy zorganizovali návštevy vybraných spoločností s osobnými návštevami a tiež členské združenia organizovali študijné cesty na národnej úrovni. Napriek tomu posledná študijná cesta FESPA, ktorú zorganizoval Michael Domberger počas svojho funkčného obdobia ako prezident pod názvom „Širšie horizonty sieťotlače“, zaviedla delegátov do niektorých špecializovaných oblastí použitia sieťotlače vo Švajčiarsku, napríklad do oblasti dekorácie cukroviniek a potlače hodiniek Swatch. Táto konferencia mala veľký úspech.

V rámci organizácie FESPA sa vyskytol problém s budúcnosťou sekretariátu, najmä z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Becky de Die, ktorá takmer 15 rokov dobre slúžila FESPA ako generálna tajomníčka, zomrela v roku 1977. Krátko ju nahradil Jan van de Hšrst a potom v roku 1978 Bob de Ruijter, v tom čase tajomník sekcie sieťotlače holandských majstrov tlačiarov KVGO. Čoskoro však FESPA čelila rozhodnutiu KVGO, že už nemôže ďalej dotovať náklady na sekretariát FESPA, ako to robila v minulosti. Diskutovalo sa o rôznych riešeniach a jedno po druhom sa zamietlo.

Nakoniec sa v apríli 1981 dosiahla dohoda o presťahovaní sekretariátu do Londýna do Medzinárodnej asociácie majstrov tlačiarov (IMPA), kde bola profesionálna organizácia na čele s Geoffreym Wilsonom s vynikajúcimi jazykovými znalosťami a skúsenosťami s prácou pre asociácie majstrov tlačiarov v Európe.

To sa ukázalo ako vynikajúce a pomerne lacné riešenie. Nový sekretariát úspešne zorganizoval niekoľko podujatí a pomáhal s prípravami na FESPA ’84 v Amsterdame. V roku 1984 sa však kancelária IMPA presťahovala do Bruselu, kde sa stala Intergrafom so zodpovednosťou za zastupovanie svojich členov v EÚ. Hoci Intergraf naďalej slúžil potrebám sekretariátu FESPA, dostupnosť zamestnancov určených na tieto potreby sa výrazne znížila a náklady v Bruseli boli oveľa vyššie ako v Londýne.

V roku 1989 dostupné finančné prostriedky FESPA umožňovali nákup od spoločnosti Intergraf len na veľmi obmedzený čas a to nestačilo na plnohodnotný program aktivít FESPA vrátane redakcie časopisu FESPA, ktorý bol v tom roku zavedený. Keď sa zistilo, že Derek Down, dlhoročný člen predstavenstva FESPA, odchádza z odvetvia po prevzatí jeho materskej spoločnosti, oslovil ho Michael Domberger, aby prevzal funkciu generálneho tajomníka FESPA, a po súhlase valného zhromaždenia FESPA túto funkciu prijal a dokumenty a spisy FESPA sa v decembri 1989 presťahovali z Bruselu do novej kancelárie v Reigate v Surrey.

1990 – 2002 Nové výzvy… Nové príležitosti

Keď bol začiatkom roku 1990 po prvýkrát vymenovaný sekretariát FESPA na plný úväzok, ktorý tvorili Derek Down (generálny tajomník) a Joy Allsonová, bolo možné rozvíjať nové programy. Jedným z nich bol časopis FESPA, ktorý v roku 1989 inicioval Michael Domberger s víziou, že každý člen FESPA bude mať svoj vlastný výtlačok, ktorý ho bude informovať o tom, čo sa okrem aktivít FESPA deje v iných združeniach. Derek Down prijal funkciu redaktora ako jednu zo svojich mnohých úloh. Časopis vychádzal dvakrát ročne v jazykoch angličtina, nemčina a francúzština (ku ktorým neskôr pribudla španielčina).

Príjmy z reklamy nepostačovali na pokrytie nákladov na vydávanie časopisu a až do roku 1993 vykazovalo každé vydanie značnú stratu. Na vyriešenie tohto problému bol v januári 1993 na sekretariát prijatý Nigel Steffens ako manažér reklamy a podarilo sa mu priviesť časopis k zisku. Jeho povinnosti sa rozšírili o organizovanie seminárov a „Mini FESPA“. V januári 2000 bol v rámci plánu postupného odchodu Dereka Dauna do dôchodku Nigel Steffens vymenovaný za generálneho tajomníka, ktorý ho nahradil s tým, že Derek Down bude pokračovať v plnení viacerých úloh FESPA vrátane vydávania časopisu až do decembra 2002.

Výročné stretnutie tajomníkov

Na valnom zhromaždení FESPA v roku 1989 sa škandinávske krajiny dôrazne zasadzovali o väčšiu účasť na FESPA. V reakcii na to generálny tajomník od roku 1990 organizoval výročné stretnutia tajomníkov združení. Tieto stretnutia boli veľmi cenné pri nadväzovaní úzkej spolupráce medzi členskými združeniami a pri predkladaní dôležitých otázok do pozornosti predstavenstva a valného zhromaždenia FESPA.

ESMA Európske združenie výrobcov sieťotlače

Táto organizácia bola založená v lete 1990 pôvodne s cieľom byť úplne nezávislou organizáciou zaoberajúcou sa dôležitými aspektmi spoločnými pre európskych výrobcov a dodávateľov sieťotlače. Pod vedením Waltera Fricka zo spoločnosti Marabu, v tom čase predsedu Výboru dodávateľov, sa však dohodlo, že ESMA sa stane členom FESPA, hoci je nezávislou organizáciou, s účasťou na zasadnutiach predstavenstva FESPA bez hlasovacieho práva a s plným hlasovacím právom na valnom zhromaždení FESPA. S cieľom ešte viac podporiť komunikáciu medzi FESPA a ESMA prijal Derek Down dodatočnú zodpovednosť generálneho tajomníka ESMA. Výsledná podpora, ktorú poskytol FESPA pre časopis, „Mini FESPA“, semináre a výstavu FESPA, výrazne prispela k úspechu týchto činností.

Členstvo vo východnej Európe

Zrušenie „železnej opony komunizmu“ na jeseň 1989 umožnilo po prvýkrát voľnú komunikáciu s krajinami strednej a východnej Európy. Sieťotlač pokračovala pomerne aktívne aj počas komunistického režimu, najmä v textilnom priemysle a v priemyselných odvetviach, ako je výroba skla, keramiky a elektroniky. Západoeurópski dodávatelia sieťotlačiarenských výrobkov obchodovali vždy prostredníctvom vládnych agentúr ako svojich zákazníkov. V týchto krajinách sa objavil nový záujem vyskúšať si potenciál, ktorý videli v západnej Európe, najmä v oblasti reklamných výrobkov. Československo, ktoré bolo koncom 60. rokov 20. storočia pred komunistickou nadvládou na krátky čas členom FESPA, bolo prvým štátom, ktorý sa k nej opätovne pripojil, nasledovali Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Rusko (Moskva), Chorvátsko, Slovinsko, Juhoslávia a Turecko. Členstvo Československa bolo následne rozdelené na samostatnú Českú republiku a Slovenskú republiku. Takto sa počet členov FESPA v priebehu dvanástich rokov zvýšil zo 14 na 26 národov a v súčasnosti ich je 27, pričom najnovším prijatým členom sa v roku 2005 stali Spojené štáty pobaltské.

FESPA poskytla týmto novým členom priamu pomoc prostredníctvom série „Mini-FESPA“. Koncepciu navrhol Michael Domberger a úspešne ju prijali prezidenti Lascelle Barrow a Michel Caza. Pozostávali z informačných stánkov o výrobkoch a dvojdňového seminára v krajinách Maďarsko, Poľsko, Česká republika a Slovinsko. ESMA tieto podujatia, ktoré pomohli zastúpeniu jej členov v týchto krajinách, výrazne podporila. Tieto programy priniesli finančné a členské výhody krajinám, v ktorých sa tieto podujatia konali. Ďalšiu pomoc FESPA poskytla v oblasti odbornej prípravy, ktorá je prioritnou požiadavkou východoeurópskych krajín, a to prostredníctvom financovania školiteľov zo západnej Európy na organizovanie odborných seminárov.

Digitálna výzva

Deväťdesiate roky boli obdobím, v ktorom digitálne technológie spôsobili vo svete revolúciu v mnohých smeroch. V polygrafickom priemysle to bolo spočiatku vidieť v predtlačovej príprave, kde sa teraz výtvarné návrhy dodávali takmer výlučne v digitálnom formáte. Na výstave FESPA ’96 usporiadala spoločnosť FESPA dvojdňové semináre, na ktorých predstavila sieťotlačiarom výzvy a možnosti digitálnej technológie. V nasledujúcich štyroch rokoch nasledovala séria seminárov, ktorých cieľom bolo zabezpečiť, aby boli sieťotlačiari dobre pripravení na nevyhnutné zmeny, ktoré prídu.

Výstavy FESPA

Po ďalšej úspešnej výstave FESPA v Amsterdame v roku 1992 sa FESPA očakávalo, že sa v roku 1996 opäť vráti do Amsterdamu a využije služby nezávislého organizátora. V tomto bode sa však nepodarilo dosiahnuť dohodu s amsterdamskou organizáciou RAI, a preto sa rozhodlo presunúť výstavu do Lyonu vo Francúzsku, čo malo prilákať nových návštevníkov z rýchlo sa rozvíjajúcich trhov sieťotlače vo Francúzsku, Španielsku a Portugalsku. Napriek počiatočným obavám vystavovateľov sa ukázalo, že ide o veľmi úspešné podujatie s vysokou návštevnosťou a veľkým záujmom o digitálne spoločnosti, ktoré na veľtrhu FESPA vystavovali po prvýkrát.

Na výstavách, ktoré nasledovali po Mníchove v roku 1999, Madride v roku 2002, Mníchove v roku 2005 a Berlíne v roku 2007, percento výstavnej plochy obsadenej digitálnymi spoločnosťami pri každej príležitosti naďalej rástlo a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti.

V súčasnosti sa FESPA stala medzinárodným organizátorom výstav po tom, čo v roku 2005 začala výstavu v Indii, ktorá sa zopakovala v roku 2007 a tretia výstava FESPA sa uskutočnila v roku 2009. V roku 2008 sme začali aj výstavu v Bangkoku – FESPA Asia Pacific. V roku 2008 sa uskutočnila aj prvá výstava FESPA v Mexiku a jej pokračovanie v auguste 2009. Tieto výstavy dopĺňajú prvú špecializovanú výstavu FESPA Digital (konanú v Amsterdame v roku 2006), pričom ďalšia sa uskutoční v Ženeve v roku 2008 a tretia v Amsterdame v roku 2009.

Na záver tejto krátkej histórie FESPA je pozoruhodné vidieť, ako sa z malých začiatkov vyvinula silná a vplyvná organizácia. Je to vďaka vízii a iniciatíve prvých „otcov zakladateľov“, ktorá pokračovala aj počas nasledujúcich predsedníckych období. Nemal by sa podceňovať ani prínos národných združení a ESMA, pretože podpora a záujem týchto organizácií zabezpečili, že správna rada FESPA zostáva vždy v strehu a vytvára nové iniciatívy na podporu cieľov FESPA.

Príloha

Prezidenti FESPA 1962 -2025

R Levisson (Holandsko) 1962 – 1968
E Meissner (Nemecko) 1968 – 1975
W Rayment (Spojené kráľovstvo) 1975 – 1979
I Back (Holandsko) 1979 – 1984
D Down (Spojené kráľovstvo) 1984 – 1988
M Domberger (Nemecko) 1988 – 1992
L Barrow (Spojené kráľovstvo) 1992 – 1996
M Caza (Francúzsko) 1996 – 1999
C van den Berg (Holandsko) 1999 – 2000
M Caza (Francúzsko) 2000 – 2002
Ricardo Rodriguez Delgado (Španielsko) 2002 – 2005
Hellmuth Frey (Nemecko) 2005 – 2007
Anders Nilsson (Švédsko) 2007 – 2010
György Kovács (Maďarsko) 2010- 2013
Lascelle Barrow (Spojené kráľovstvo) 2013 – 2015
Yaşar Gűvenen (Turecko) 2015 – 2017
Christian Duyckaerts (Belgicko) 2017 – 2021
Christophe Aussenac (Francúzsko) 2021 – 2025
Daniel Sunderland (Mexiko) 2025 – 2028

Generálni tajomníci FESPA
N Schenkman (Holandsko) 1962 – 1963
B de Die (Holandsko) 1963 – 1977
J van de Hšrst (Holandsko) 1977 – 1978
R de Ruijter (Holandsko) 1978 – 1981
G Wilson (UK/Belgicko) 1981 – 1989
D Down (UK) 1989 – 1999
N Steffens (UK) 2000 – 2013

S Holt (Spojené kráľovstvo) 2014 –

Držitelia ocenenia FESPA za zásluhy

udelené za vynikajúce služby v oblasti sieťotlače alebo FESPA
Ja späť (Holandsko)
W Frick (Nemecko)
E Hartfeld Johansson (Švédsko)
R Levisson (Holandsko)
J Peters (Belgicko)
D Down (Spojené kráľovstvo)
E Hartvedt (Nórsko)
M Caza (Francúzsko)

Výstavy FESPA

1963 Paríž
1966 Zürich
1968 Londýn
1970 Hamburg
1973 Amsterdam
1975 Miláno
1979 Amsterdam
1984 Amsterdam
1988 Amsterdam
1992 Amsterdam
1996 Lyon
1999 Mníchov
2002 Madrid
2005 Mníchov
2007 Berlín
2010 Mníchov
2013 Londýn
2015 Kolín nad Rýnom
2017 Hamburg
2018 Berlín
2019 Mníchov
2021 Amsterdam
2022 Berlín
2023 Mníchov
2024 Amsterdam
2025 Berlín

2005, 2007 a 2009 FESPA India

2008 a 2009 FESPA Mexiko

2006 a 2009 FESPA Digital Amsterdam
2008 FESPA Digital Ženeva
2011 FESPA Digital Hamburg

2008 FESPA Asia Pacific

Spravodaj FESPA World

Spravodajský bulletin FESPA World ponúka najnovšie funkcie, novinky z odvetvia, blogy, tlačové správy a podcasty relevantné pre komunitu tlačiarov. Obsah pokrýva širokú škálu odvetví vrátane sieťotlače, digitálnej tlače, textilnej tlače a ďalších. Prihlásiť sa k odberu môžete tu a získajte bezplatný mesačný bulletin, ktorý je k dispozícii v angličtine, nemčine a španielčine.