Pomerne skoro sa v oblasti digitálneho spracovania obrazu zistilo, že potrebujeme normy nielen pre samotné obrazové súbory, ale aj pre kódovanie farieb.
Existuje niekoľko faktických štandardov pre obrázky RGB, napríklad sRGB vyvinutý v spolupráci spoločností HP a Microsoft a potom Adobe RGB. Hoci má sRGB relatívne malý farebný rozsah približne 700 000 farieb, často sa hovorí, že je to vhodný farebný priestor pre obrázky, ktoré sa majú tlačiť digitálne.
Mnohé tlačové systémy majú sRGB ako predvolený farebný priestor pre prichádzajúce obrázky v RGB, avšak pre tlačiarne so širokým gamutom sRGB v skutočnosti nie je najvhodnejší farebný priestor RGB.
Na fotorealistickú tlač je vhodnejší farebný priestor Adobe RGB, pretože má nielen väčší farebný priestor vo všeobecnosti, ale lepšie zodpovedá maximálnemu farebnému rozsahu pre ofsetovú tlač na natieraný papier.
Charakteristické údaje pre štandardizované podmienky tlače
Ďalším de facto farebným štandardom je farebný gamut štandardizovaného litografického ofsetu, vytlačený podľa normy ISO 12647-2. Veľmi obľúbenou referenciou je tu súbor farebných údajov FOGRA 39, ktorý sa používa v mnohých profiloch ICC pre štandardizovanú ofsetovú tlač.
Obrázky RGB uložené v systéme Adobe RGB zodpovedajú príslušným farbám CMY oveľa lepšie ako sRGB, ktorý má hodnoty farieb CMY dosť vzdialené od referenčných hodnôt FOGRA 39.
Ale pýtate sa, či na tom naozaj záleží? Môže niekto skutočne vidieť rozdiel v odtlačkoch? Áno, veľmi dobre. Tlačový systém je založený na súčinnosti rastrového obrazového procesora (RIP) a systému správy farieb.
Ak tento systém predpokladá, že prichádzajúce obrázky v dátovom toku sú v rozlíšení sRGB, ale v skutočnosti prijíma rozlíšenie Adobe RGB, a neprevedie farby správne, výsledné výtlačky budú vyzerať matne a bezfarebne.
Je to preto, že systém správy farieb očakával menší farebný priestor sRGB a prevody farieb z RGB do CMYK vykonal na základe nesprávnych referenčných bodov. Čísla v RGB majú v sRGB a Adobe RGB odlišný význam.
Architektúra správy farieb ICC
Referenčným kódovaním farieb v modernej správe farieb je farebný priestor CIELab. Pri konverzii z jedného farebného priestoru do iného je potrebné pri vykonávaní potrebných farebných konverzií nahliadnuť do profilu ICC, ktorý je spojený s konkrétnym obrázkom alebo podmienkami tlače.
Medzinárodné konzorcium pre farby (International Colour Consortium, ICC) bolo založené v roku 1993, ale aj po toľkých rokoch sa mnohí prevádzkovatelia predtlačovej prípravy alebo tlačiarní stále snažia pochopiť, ako správne spravovať farby na základe používania profilov ICC.
Platí to najmä pri veľkoformátovej digitálnej tlači, napriek tomu, že sa pri nej často používajú drahé substráty a vytvárajú sa veľké obrazy. Správna a presná správa farieb však šetrí čas a znižuje množstvo odpadu a prerábok. Rozhodovanie o tom, ktoré farebné normy nastaviť ako interný výrobný štandard, je rozumný spôsob, ako vytvoriť efektívny a ziskový pracovný postup.
V tomto sektore v skutočnosti neexistujú žiadne konkurenčné farebné štandardy okrem používania profilov ICC. Dobrou investíciou je uistiť sa, že zamestnanci majú hlboké a overené znalosti o aplikovanej správe farieb a že rozumejú tomu, ako používať spektrofotometer na kontrolu kvality farieb.
Farebná tolerancia pri tlači
Hoci denzitometre majú pri meraní výtlačkov stále určitú hodnotu, sú v skutočnosti farebne slepé, pretože denzitometer meria pokrytie atramentom. V skutočnosti však nedokáže rozlíšiť jednu podobnú farbu od druhej. Na to potrebujete spektrofotometer a rozhodnúť, aké tolerancie farebnej odchýlky sú pre vás a vašich zákazníkov prijateľné.
Farebná odchýlka sa uvádza ako hodnota delta E (∆E). Všeobecne sa uznáva, že ľudské oko nevidí farebnú odchýlku menšiu ako ∆E 1. Ďalšou otázkou potom bude rozhodnúť, aká veľká farebná odchýlka je prijateľná.
Podľa normy ISO 12647-2 je odpoveď 5, a hoci ide o normu pre litografický ofset, môže slúžiť ako návod aj pre veľkoformátovú digitálnu výrobu. Ak odberateľ tlače trvá na tom, aby bola špecifická firemná alebo značková farba definovaná a vytlačená ako priama farba, potom sa môže použiť o niečo prísnejšia tolerancia, napríklad ∆E 2,5.
Používanie noriem pri správe farieb a definovaní tolerancií vám ušetrí čas, zníži množstvo odpadu a, čo je možno ešte dôležitejšie, zvýši spokojnosť zákazníkov a dobré meno vašej firmy.