Správa farieb v digitálnej tlači na textil

Základom každého tlačového projektu je snaha o dosiahnutie čo najvyššej kvality obrazu, a najmä o správne farby.

Jedným z najrýchlejšie rastúcich segmentov digitálnej tlače sú potlačené textílie. Tak ako v každej inej oblasti digitálnej tlače to znamená, že to nebudú len odborníci na textilnú výrobu, ktorí budú zabezpečovať výtvarné návrhy a iniciovať projekty tlače na mnohé typy tkanín.

Základom každého tlačového projektu je snaha o dosiahnutie čo najvyššej kvality obrazu, a najmä o správne farby. Aby sa to však podarilo, musia všetky zúčastnené strany plne spolupracovať a každá z nich musí prispieť svojím dielom k úspešnému a príjemnému výsledku.

Ako pri každej technológii tlače, aj kvalita digitálnej tlače a farby, ktoré možno dosiahnuť, závisia od troch hlavných faktorov: použitej technológie tlače, atramentov a v neposlednom rade od použitého podkladu. Pokiaľ ide o kvalitu obrazu, je potrebné zvážiť niekoľko technických faktorov a v prípade obrázkov založených na pixeloch (fotografie) ide najmä o rozlíšenie a ostrosť.

Obrázky musia mať dostatočne vysoké rozlíšenie, aby sa dali zväčšiť. Pravidlo hovorí, že potrebujete dvojnásobné rozlíšenie v pixeloch na palec (ppi) vzhľadom na rozlíšenie obrazovky, ktoré použijete pri tlači.

V komerčnej tlači sú stále bežné konvenčné obrazovky a kedysi bolo veľmi bežné rozlíšenie obrazovky 150 riadkov na palec (lpi), a hoci v súčasnosti sú bežnejšie vyššie rozlíšenia obrazovky, ako požadované rozlíšenie obrázkov sa často uvádza rozlíšenie 300 ppi.

Pri digitálnej tlači sa však používa mnoho typov technológií sieťovania a výpočet potrebného rozlíšenia obrazu nie je vždy taký jednoduchý ako kedysi. A ak sa vytlačený produkt bude prezerať na diaľku, môžete si vystačiť s nižším koncovým rozlíšením obrazu, možno až okolo 100 ppi po škálovaní. Ak máte pochybnosti, opýtajte sa poskytovateľa tlačových služieb, aké rozlíšenie obrazu odporúča pre typ tlače, ktorú plánujete.

Logá a iné vektorové umelecké diela možno ľubovoľne zväčšovať a zmenšovať a nie sú obmedzené na určité rozlíšenie, ako je to v prípade fotografií. To však znamená, že tieto typy obrázkov a ilustrácií sa musia vytvárať pomocou softvéru, ako je napríklad Illustrator alebo podobný softvér, ktorý definuje umelecké dielo ako krivky splajnu (často nazývané line art alebo vektorová grafika).

Nie všetky priame farby možno reprodukovať vo farebnom priestore, ktorý je k dispozícii pri použití procesných farieb CMYK. Farebné kocky na obrázku predstavujú jednotlivé priame farby, zatiaľ čo vnútorná guľa predstavuje farebný gamut ofsetovej tlače na natieraný materiál. Zistilo sa, že približne 40 % priamych farieb je v CMYK mimo gamutu, teda netlačiteľných.

Koľko farieb potrebujete?

Všetky tlačové zariadenia majú obmedzený počet farieb, ktoré dokážu reprodukovať. Pri plánovaní tlačovej produkcie si preto musíte položiť otázku, ktoré farby sú vo vašom diele najdôležitejšie.

V priemysle sa používajú dve hlavné kategórie tlačiarenských farieb. Na všeobecné použitie sa najčastejšie používajú atramenty pre procesné farby (azúrová, purpurová, žltá a čierna), ktoré reprodukujú pomerne veľký farebný gamut s približne 400 000 jedinečnými farbami. Pre značkové farby, ako je napríklad špecifická farba loga, sa však používajú „priame farby“.

Jedným z najznámejších výrobcov priamych farieb je spoločnosť Pantone, ktorá ponúka viac ako 1000 špeciálnych odtieňov v systéme farieb Pantone. Ak sa pokúsite reprodukovať tieto špeciálne bodové farby pomocou CMYK, zistíte, že len približne 60 % bodových farieb možno presne farebne zladiť pomocou súpravy farieb CMYK. Ak je teda jedna alebo niekoľko priamych farieb pre vašu tlač rozhodujúcich, budete musieť tlačiarni za použitie týchto špeciálnych farieb priplatiť.

Problémom je, že len málo digitálnych tlačových systémov, ak vôbec nejaké, dokáže do stroja vložiť všetky priame farby Pantone. Z tohto dôvodu čoraz viac tlačových systémov začalo používať tzv. rozšírený farebný gamut, čo znamená, že tradičné základné farby CMYK sú doplnené o oranžovú, zelenú a fialovú.

Použitím farby s rozšíreným farebným gamutom v tlačiarenskom stroji možno verne reprodukovať približne 90 % bodových farieb Pantone v závislosti od použitých substrátov. Ak ste použili farebné príručky Pantone, určite ste si všimli, že sa dodávajú minimálne v dvoch základných verziách. Jedna príručka je vytlačená na lesklom papieri a zobrazuje najsýtejšie a najbohatšie farby.

Ďalší farebný vzorkovník je vytlačený na nenatieranom papieri a tie isté farby budú teraz vyzerať menej sýto. Tak to jednoducho je, je to fyzikálny jav a každý typ tlačového substrátu má svoje obmedzenia, pokiaľ ide o farebný rozsah, ktorý dokáže reprodukovať pri konkrétnej súprave atramentov.

Ak sú pre vás niektoré farby v návrhu kľúčové, uistite sa, že ich tlačiareň dokáže reprodukovať farebne presne, a vopred si vyžiadajte vytlačené, farebne presné náhľady, aby ste neboli sklamaní, keď dostanete konečné výtlačky.

Tvrdé alebo mäkké dôkazy?

Krása používania digitálnej tlačiarne na tlačovú produkciu spočíva v tom, že túto tlačiareň môžete bežne používať ako kontrolné zariadenie. Malo by byť možné vytlačiť ukážku vašej umeleckej práce v tej istej tlačiarni, ktorá sa použije na konečnú tlač. Existuje však spôsob, ako simulovať vytlačený výsledok na iných digitálnych zariadeniach vrátane monitora. Je to pomocou profilu ICC vytvoreného na kalibráciu a charakterizáciu digitálnej tlače.

V rámci správy aplikovaných farieb sa zaoberáme subtraktívnym (vľavo) aj aditívnym (vpravo) systémom farieb, ako aj špeciálnymi farbami, ktoré sú k dispozícii pri použití nastavenia priamych farieb.

Táto technológia existuje už mnoho rokov. Medzinárodné konzorcium pre farby, ktoré túto technológiu zaviedlo, bolo založené v roku 1993. Z nejakého dôvodu však táto technológia správy farieb nie je úplne pochopená alebo používaná vo všetkých častiach grafického priemyslu.

Správna implementácia znamená, že každé zariadenie, ktoré sa používa na vytváranie, úpravu alebo reprodukciu farieb, možno kalibrovať a charakterizovať pomocou technológie ICC. Základom je profil ICC, dátový súbor, ktorý opisuje, aký farebný rozsah je zariadenie schopné reprodukovať.

Ak teda ukladáte svoje obrázky (fotografie) napríklad vo formáte Adobe RGB, pracujete vo farebnej škále približne 1,2 milióna farieb. Ak ich uložíte ako sRGB (veľmi bežné v spotrebiteľských fotoaparátoch a obrázkoch pripravených na publikovanie na webe), pracujete v menšom farebnom rozsahu približne 800 000 farieb. Každý tlačový stroj má obmedzenia týkajúce sa toho, aký veľký farebný gamut dokáže reprodukovať, teda koľko jedinečných farieb je v jeho farebnom priestore.

Bežný referenčný farebný gamut je ofsetový farebný gamut farieb vytlačených na kvalitný natieraný materiál s použitím štandardných procesných farieb CMYK. Tento farebný rozsah zahŕňa približne 400 000 farieb. Môže sa zdať, že je to ďaleko od sRGB alebo Adobe RGB, ale keďže primárne farby pre monitor sú RGB, zatiaľ čo v tlači sú primárne farby CMYK, vizuálny výsledok sa až tak nelíši, pretože tieto dva farebné systémy fungujú navzájom úplne odlišným spôsobom.

Farebný systém monitora (a fotoaparátu) využíva aditívny farebný systém, pretože na vytvorenie farby sa pridávajú rôzne vlnové dĺžky svetla vyžarovaním svetla priamo do očí. Keď sú všetky vlnové dĺžky prítomné v plnej sile, vnímame to ako bielu farbu. V tlači je však farebný systém CMYK založený na subtraktívnom procese, pri ktorom sa svetlo premieta na povrch a potom sa odráža cez tenkú vrstvu atramentového filmu.

Keď na potlačený povrch pridáme farby, odrazené svetlo vyvolá dojem rôznych farieb v závislosti od zmesi. Ak sú prítomné všetky farby, dostaneme čiernu (alebo takmer čiernu, kvôli nečistotám v pigmentoch CMY). Pridáme teda čisto čiernu farbu a nazveme ju K, pretože je to „kľúčová farba“. Je to praktické aj pri tlači čierneho textu.

V subtraktívnom systéme CMYK sú niektoré farby, ktoré nie sú prítomné v sRGB ani v Adobe RGB, najmä sýte žlté a azúrové farby. Vizuálne sa však farebný gamut Adobe RGB celkom dobre zhoduje s gamutom vysokokvalitného ofsetu, a to je čiastočne dôvod, prečo sa ofsetový gamut používa ako referenčný farebný gamut pri použití mnohých iných tlačových procesov.

Keď nastavíte zariadenie na nátlačok, ktorým môže byť vaša vlastná farebná tlačiareň, musíte ho najprv nakalibrovať na nastavený stav pre určitý typ papiera. Budete na to potrebovať spektrofotometer, ale na trhu sú pomerne dostupné riešenia, napríklad X-Rite ColorMunki.

Na riadenie farieb tlače potrebujete spektrofotometer. Jedným z cenovo najdostupnejších je X-Rite ColorMunki, ktorý je zobrazený tu. ColorMunki možno použiť aj na kalibráciu monitora.

Zariadenie ColorMunki možno mimochodom použiť aj na kalibráciu monitora, takže s ním prejdete dlhú cestu. Po kalibrácii zariadenia si vytlačíte (alebo na monitore premietnete) niekoľko farieb a zmeriate ich pomocou spektrofotometra. Tieto merania sa potom použijú na vytvorenie profilu ICC pre zariadenie.

Pri použití správy farieb používate potrebné profily ICC na konverziu farieb medzi farebnými priestormi alebo na simuláciu farieb na jednom zariadení pomocou profilu ICC pre iné zariadenie. Keď pochopíte, ako to funguje, môžete spravovať všetky farby vo svojom tlačovom projekte a vážne diskutovať s poskytovateľom tlačových služieb, ak si myslíte, že by mal byť schopný spravovať farby lepšie.

Ak pri vytváraní umeleckých diel používate službu Adobe Creative Cloud alebo podobnú službu, môžete nastaviť nastavenia farieb tak, aby sa používali správne profily ICC, a buď vytvoriť tlačené kópie na kalibrovanej tlačiarni, alebo vykonať tzv. softproofing na monitore.

Odteraz by vás už nemali čakať žiadne nepríjemné prekvapenia, keď dostanete finálne výtlačky, pretože ste už na začiatku procesu skontrolovali, či sú farby také, aké by mali byť, pomocou tvrdých alebo mäkkých náhľadov.

Cieľom príručiek Divoký formát je rozšíriť povedomie a pochopenie šialeností, ktoré možno vytvoriť na veľkoformátových digitálnych tlačových zariadeniach, od podláh po tienidlá na lampy a všetko medzi tým.

Tieto príručky sú výsledkom spolupráce skupiny výrobcov so spoločnosťou Digital Dots. Tento článok podporili spoločnosti EFI, Fujifilm, HP a Digital Dots.