Laurel Brunnerová podrobne vysvetľuje význam podávania správ o udržateľnosti a to, ako sa tlačiarenský priemysel snaží prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo, aby uspokojil potreby odberateľov tlače pomocou spoľahlivých politík v oblasti životného prostredia, sociálnych vecí a riadenia (ESG).
Podávanie správ o udržateľnosti je pre značky, ktoré nakupujú veľké množstvo tlače, najmä pre tie, ktoré slúžia spotrebiteľom, veľmi dôležité. Tieto značky potrebujú pre svoj tovar veľa obalov, z ktorých veľká časť je plastová a príliš málo recyklovateľná, takže všetko pozitívne, o čom môžu informovať, je pre ne výhodou.
Veľké značky majú tendenciu písať svoje vlastné správy o udržateľnosti s ohľadom na svojich akcionárov a zákazníkov. V tom, čo sa uvádza v správach a čo nie, je však málo konzistentné. Zdá sa, že všeobecným pravidlom je chváliť sa pozitívami a ignorovať tie menej pozitívne. To má za následok veľké rozdiely v uvádzaných údajoch.
Mali by sme teda čítať správy o udržateľnosti podnikov so skeptickým pohľadom? Alebo by sme mali byť radi, že vôbec existuje záväzok k otvorenej komunikácii o udržateľnosti? Je to len kozmetické „greenwashing“, alebo sú tieto správy skutočne informatívnymi plánmi, ktoré majú spoločnosti v úmysle dodržiavať? Odpoveď je pravdepodobne niekde uprostred, aj keď existujú výrazné príklady na oboch stranách (na mysli máme napríklad spoločnosť Asian Pulp & Paper).
Problém s podávaním správ o udržateľnosti spočíva v tom, že spoločnosti vedia, že musia niečo urobiť, a preto sa snažia vykričať o komplexných záväzkoch. Väčšinou sa tieto záväzky týkajú vecí, ktoré sú pre podnik prospešné a ktorých realizácia nestojí veľa, ako napríklad zlepšenie energetickej účinnosti. Existuje však aj motivácia zaškrtnúť čo najviac zelených políčok, pretože to na trhu dobre hrá.
Mnohé veľké tlačiarenské a vydavateľské spoločnosti začínajú chápať, že podávanie správ o udržateľnosti sa stáva očakávaním. Následne zverejňujú správy o udržateľnosti a stanovujú si ciele. Neexistuje však žiadny vzorec na to, čo by malo byť uvedené v environmentálnej správe, a v rámci tlačiarenskej a vydavateľskej činnosti neexistuje žiadny spôsob, ako spravodlivo porovnávať správy o udržateľnosti. Potrebný je model podávania správ, ktorý sa zameriava na podporu zmien v dodávateľských reťazcoch, podporuje osvedčené postupy a približuje sektor k obehovému hospodárstvu.
Grafický priemysel sa snaží prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo, aby vyhovel potrebám odberateľov tlače s prísnymi politikami v oblasti životného prostredia, sociálnych vecí a riadenia (ESG). Tie sú vypracované tak, aby spĺňali očakávania spotrebiteľov a občanov, pomáhali spoločnostiam pri prechode k čistej nule a odrážali ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (UNSDG).
Štandardný spôsob vykazovania údajov o environmentálnych aspektoch a vplyve tlačiarenského a vydavateľského priemyslu by poskytol súbor nástrojov, ktorý by podporoval zlepšovanie environmentálnej stopy ich podnikov a dodávateľských reťazcov v priebehu času. To nám všetkým pomôže priblížiť sa k čistej nule.
Zdroj informácií:Tento článok bol vytvorený v rámci projektu Verdigris, ktorý je iniciatívou odvetvia zameranou na zvýšenie povedomia o pozitívnom vplyve tlače na životné prostredie. Tento týždenný komentár pomáha tlačiarenským spoločnostiam udržiavať aktuálne informácie o environmentálnych normách a o tom, ako môže ekologické riadenie podniku pomôcť zlepšiť ich hospodárske výsledky. Spoločnosť Verdigris podporujú tieto spoločnosti: Agfa Graphics, EFI, Fespa, Fujifilm, HP, Kodak, Miraclon, RicohSplash PR, Unity Publishing a Xeikon.