Keďže na tlačiarne tlačia inovácie od výrobcov digitálnych atramentových tlačiarní, zhrnieme výhody a nevýhody týchto dvoch veľmi odlišných metód.
Pokiaľ ide o tlač nápisov a zobrazovacej grafiky, existuje základný výber medzi dvoma tlačovými technológiami, sieťotlačou a atramentovou tlačou. Hoci digitálna technológia sa dnes jednoznačne stala dominantnou, sieťotlač je stále živá a napríklad spoločnosť Fujifilm uvádza, že predaj atramentov je približne 50 na 50 medzi sieťotlačou a digitálnou tlačou. Zdá sa teda, že každá technológia má svoje výhody v závislosti od konkrétnych aplikácií.
Digitálna technológia je najvhodnejšia na výrobu veľmi krátkych sérií do jedného kusu pri nízkych nákladoch. Hodí sa na rýchlu realizáciu zákaziek a je obzvlášť dobrý na spracovanie aplikácií s premenlivými údajmi. Na výber sú rôzne typy atramentov, ktoré sú vhodné pre širokú škálu substrátov a rôznych aplikácií, od flexibilných vinylov, ako sú obaly na vozidlá, až po pevné dosky, ako je penové PVC, ktoré sú štrukturálne pevné. Digitálne tlačiarne dokážu zo súprav atramentov CMYK vytvoriť široký farebný gamut, pričom mnohé ponúkajú aj svetlú azúrovú a svetlú purpurovú farbu na zlepšenie farebného gamutu a gradácie pri vyšších rýchlostiach.
Na druhej strane, sieťotlač je analógový proces. Prvým krokom je rozdelenie obrazu na jednotlivé farby a vytvorenie jedného plátna pre každú farbu, pričom farba sa potom nanáša po vrstvách, aby sa vytvoril celý obraz. To umožňuje nanášať farby v pomerne hrubých vrstvách a vytvárať obrazy, ktoré sú výrazne živšie ako pri digitálnej tlači.
Nevýhodou je, že vytvorenie obrazovky stojí čas a peniaze, čo ju pri krátkych sériách robí nákladnou. Táto metóda je však mimoriadne nákladovo efektívna pri výrobe dlhších sérií tlače. Čím dlhší je náklad, tým lacnejšie sú jednotkové náklady na každý kus. To znamená, že sieťotlač je stále životaschopnou možnosťou pre mnohé grafické aplikácie, ako sú napríklad maloobchodné displeje.
Mnohí výrobcovia digitálnych zariadení však sledujú aj tento trh, a preto existuje množstvo veľkých UV atramentových flatbedov, ako napríklad séria Inca Onset alebo HP FB10000, ktoré sú schopné zvládnuť aj relatívne dlhé série. Nezriedka sa však stretávame s kombináciou digitálnej a sieťotlačovej tlače, pričom špeciálne efekty a biele pozadie sa vytvárajú na sieťotlači a ostatné farby sa pridávajú prostredníctvom vysokorýchlostného flatbedu, pričom každá technológia využíva svoje silné stránky a zároveň minimalizuje náklady na atrament.
Sieťotlač je vyspelá technológia, takže za posledných niekoľko rokov sa z hľadiska rýchlosti tlače, rozlíšenia a celkových možností zmenilo len málo. Väčšina nedávnych zmien v sieťotlačových farbách bola vyvolaná zákonnými požiadavkami. Tak napríklad N-vinylkaprolaktum alebo NVC, čo je monomér, ktorý sa často používa v sieťotlačových farbách, bol nedávno preklasifikovaný zo zdravotných a bezpečnostných dôvodov. To bude znamenať, že mnohí výrobcovia atramentov budú musieť zmeniť zloženie svojich atramentov tak, aby ho nepoužívali.
Napriek tomu James Whitehead, produktový manažér pre sieťotlačové a veľkoformátové atramentové farby spoločnosti Fujifilm, hovorí, že spoločnosť Fujifilm stále predáva veľa sieťotlačových farieb, a zdôrazňuje: „Sú zákazníci, ktorí stále zadávajú tlač na sieťotlač, pretože sa im páči najmä sýtosť farieb.“
Sarah Kippaxová, riaditeľka spoločnosti HG Kippax, ktorá stále vyrába sieťotlačové stroje, hovorí, že s farbami na sieťotlač možno dosiahnuť oveľa lepšiu kryciu schopnosť ako s digitálnymi farbami. Dodáva: „Môžete ľahšie tlačiť špeciálne farby, ako je napríklad zelená farba Asda.“ Poukazuje tiež na to, že sieťotlač si dokáže poradiť so špeciálnymi efektmi oveľa lepšie ako digitálne tlačiarne, a vysvetľuje: „Všetky efekty, ako napríklad reflexné farby, pri ktorých sú častice príliš veľké a zasekávajú sa v dýzach digitálneho stroja.“
Naozaj existuje široká škála farieb so špeciálnymi efektmi pre sieťotlač, dokonca aj voňavé farby, ktoré reagujú na teplo alebo svetlo a vytvárajú efekt, ako je parfum alebo vôňa konkrétneho jedla. Taktiež možno použiť sieťotlačové farby na vytvorenie hmatových efektov.
Sieťotlač však umožňuje väčšiu škálu efektov, od tvrdých a mäkkých povrchov až po hlbšie hrebene, ktoré sú vhodnejšie pre efekty Braillovho písma. Napriek tomu je čoraz bežnejšie, že atramentové tlačiarne obsahujú číry atrament alebo lak, ktorý môže tiež vytvárať hmatové efekty, ale tie nie sú také výrazné ako pri sieťotlači, pretože atramenty sa nanášajú v tenšej vrstve.
Whitehead však tvrdí, že hoci je sieťotlač na grafické účely na ústupe, stále sa hojne využíva na priemyselné aplikácie. Rozdiel je v tom, že sieťotlač je súčasťou výrobného procesu, kde môže priniesť nižšie jednotkové náklady pri dlhších sériách. To môže zahŕňať také aplikácie, ako je potlač plastových kreditných kariet, ako aj odevov.
Kippaxová hovorí, že zaznamenala aj nárast dopytu po riešení sieťotlače na mieru, ako je napríklad nanášanie povlaku na podložky pre výrobcu automobilových motorov. Vysvetľuje: „Nejde len o to, ako dostať farbu na materiál, ale aj o to, ako ju čo najefektívnejšie predložiť stroju, takže musíme nájsť spôsob, ako ju zaregistrovať, aby bola v súlade.“
Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma technológiami teda spočíva v dĺžke trate. Digitálna tlač sa stala dominantnou na trhu s grafikou, kde je veľa jednorazových a veľmi krátkych zákaziek. Sieťotlač však stále zohráva dôležitú úlohu v priemyselnej výrobe, kde je vďaka dlhým sériám nákladovo efektívna.