Koncom roka 2022 sa konali dve konferencie zmluvných strán (COP): 27 pre klímu a 15 pre biodiverzitu. Obe rozdielne témy, veľmi úzko prepojené, s jedným spoločným problémom – naša planéta je poškodzovaná našou činnosťou. Riešenia sú veľmi jednoduché: robiť menej toho, čo problém spôsobuje, a viac na jeho odstránenie.
Obe mali aj ďalšie spoločné črty: súhlas s tým, že tí, ktorí majú na problémy najväčší vplyv, by mali odškodniť tých, ktorí sú ich adresátmi, aby sa mohli prispôsobiť a do istej miery prekonať to, čo sa im deje, a aby nemuseli ísť rovnakou cestou ako my. Plus dohoda, že je potrebné niečo urobiť, pričom sa na tento účel stanovia ciele a úlohy. Pre obe strany je dôležitá realizácia toho všetkého, čo sa v súčasnosti nedeje. Ako vie každý dobrý obchodník, plány nič nedosahujú – dôležité je prijatie opatrení v rámci nich.
Čo bolo dohodnuté
Na konferencii COP 27 (o klíme) sa diskusie o kompenzáciách, o ktorých sa diskutuje už desaťročia, skončili dohodou o financovaní „strát a škôd“ pre zraniteľné krajiny, ktoré ťažko postihli klimatické katastrofy. Nevýhodou je, že neexistuje žiadny pevný plán alebo podrobnosti, dokonca ani fond – o tom sa má diskutovať na COP 28 neskôr v tomto roku. Finančné prostriedky, ktoré boli predtým dohodnuté na pomoc rozvojovým krajinám pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo, stále nie sú na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa, ktorý sa má splniť v roku 2020.
Akademický výskum dodal tejto téme váhu a objektivitu: iniciatíva World Weather Attribution (Svetové priraďovanie počasia) je spolupráca niekoľkých univerzít z celého sveta, ktorá bola založená s cieľom analyzovať extrémne poveternostné udalosti a určiť, aký podiel na nich má zmena klímy. To môže pomôcť k pokroku, ale ako varoval vyslanec USA pre klímu John Kerry, je potrebná naliehavá reakcia bohatých krajín. „Zaznamenal som zvýšenú frustráciu a hnev ostrovných štátov a zraniteľných krajín a malých afrických národov a ďalších krajín na celom svete, ktoré sa cítia byť obeťou toho, že sú nepatrnou zložkou emisií,“ povedal. „A napriek tomu [za to] platia veľmi vysokú cenu. Sedemnásť z dvadsiatich krajín sveta, ktoré sú najviac postihnuté klimatickou krízou, sa nachádza v Afrike, a pritom 48 subsaharských krajín tvorí 0,55 % všetkých emisií.“
Čo sa týka plánov na zlepšenie, v súčasnosti nie sú na dobrej ceste udržať otepľovanie pod 1,5 °C, aj keby sa všetky realizovali – na stránke https://climateactiontracker.org nájdete praktickú príručku, kde sa nachádzame.
Niektoré sľuby sa zdajú byť zabudnuté: napríklad, hoci 145 krajín sľúbilo zastaviť odlesňovanie do roku 2030, len 26 z nich sa pripojilo k partnerstvu vytvorenému na konferencii COP27. Existuje však nádej: novozvolený prezident Brazílie sa zaviazal zvrátiť ničenie amazonského pralesa, v USA bol prijatý zákon o znížení inflácie s balíkom investícií do klímy vo výške 369 miliárd dolárov a medzi budúcimi opatreniami je aj predbežná dohoda o nových právnych predpisoch v oblasti klímy v Európe.
Na konferencii COP 15 (biodiverzita) bola dohodnutá veľmi sľubná dohoda o tom, že do roku 2030 bude chránených 30 % svetovej pevniny a morí, pričom na jej realizáciu budú vyčlenené finančné prostriedky. Znie to úžasne, až na to, že z cieľov z Aichi dohodnutých na COP 10 sa nepodarilo v plnej miere dosiahnuť ani jeden; podobne ako v prípade dohôd o klíme ide o veľmi pekné sľuby, ktoré sa však musia dodržať, a je potrebné zabezpečiť financovanie.
Človek ovláda väčšinu našej pevniny bez ľadu, mení biotopy: obmedzuje potravné oblasti, v noci prináša svetlo, ktoré mení spôsob kŕmenia a párenia nočných živočíchov, mení štruktúru pôdy a znečisťuje vzduch a vodu, ako aj úmyselne ničí „škodcov“. Zanikajú voľne žijúce živočíchy – od všetkého hmyzu, ktorým sa kedysi živili vtáky (a ktorý sa pri jazde autom rozplýval na čelnom skle – všimli ste si, o koľko čistejšie zostáva vaše čelné sklo na dlhých cestách?), všetky opeľovače, všetky plazivé organizmy v pôde, ktoré dodávajú živiny a udržiavajú štruktúru, až po väčšie živočíchy. Cenné rastliny miznú. A k tomu sa pridáva zmena klímy, ktorá okrem všetkých ostatných problémov, ktoré prináša, stresuje život a mení ďalšie zákonitosti v kolobehu života.
Preto je ešte dôležitejšie, aby podniky a jednotlivci podnikli kroky, ktoré môžu, a nenechávali to len na oficiálnych lídrov – podniky nemôžu dosiahnuť všetko, ale pre klímu aj biodiverzitu sa dá urobiť veľa na jednotlivých pracoviskách a pri starostlivom výbere investícií vrátane dôchodkov a nákupných politík. Ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN a koncepcie ako Doughnut Economics poskytujú dobrý rámec na prácu.
Môžeme tiež pridať svoj hlas k požiadavkám adresovaným politikom, či už miestnym alebo iným. Nielenže to pomáha presadzovať opatrenia v oblasti trvalej udržateľnosti, ale pre malé podniky sú prospešné aj také politiky, ako sú politiky zamerané na zlepšenie energetickej bezpečnosti zvýšením podielu obnoviteľných zdrojov energie, na zníženie dopytu po energii zlepšením prístupu k energeticky účinným zariadeniam a účinnej izolácii a na pomoc pri ich financovaní, na zlepšenie verejnej dopravy a cyklistických a peších trás, aby menej ľudí potrebovalo auto na cestu do práce. Súvislosti s biodiverzitou sú menej zrejmé, ale stále existujú; ich skúmanie môže byť zaujímavým podnetom na zamyslenie.
Autorom obrázku na obálke je Markus Spiške.