Laurel Brunnerová hovorí o rastúcom význame environmentálneho označovania plastového odpadu v grafickom priemysle.

Obehové hospodárstvo je dobré, ale vyžaduje si dialóg na mnohých úrovniach, v neposlednom rade medzi vládami. Naliehavosť riešenia problému plastového odpadu ilustrovala nedávna správa o tom, že malé mesto v Malajzii sa stalo hlavnou skládkou plastového odpadu. Toto miesto je pochované pod 17 000 tonami tohto odpadu. Časť plastov je klasifikovaná ako čistá a časť nie je a musí sa spracovať iným spôsobom. Podľa Programu OSN pre životné prostredie „v roku 2015 tvoril 47 % plastového odpadu vyprodukovaného na celom svete plastový obalový odpad, z ktorého polovica pochádzala z Ázie, pričom najväčším vinníkom bola Čína. Najviac plastového obalového odpadu na osobu však vyprodukujú USA, za ktorými nasledujú Japonsko a Európska únia.

Vyzýva sa na zavedenie systému označovania, ktorý by rozlišoval medzi rôznymi druhmi plastového odpadu určeného na recykláciu. Je to rozumný začiatok, ktorý by zabezpečil, že plastový odpad bude vhodne smerovaný za predpokladu, že existujú dodávateľské reťazce na recykláciu a opätovné spracovanie. Problémom je, že environmentálne značky sa v skutočnosti neujali, ani v grafickom priemysle, ani inde.

Ekoznačky nie sú v mnohých priemyselných odvetviach zúfalo populárne, pretože sa považujú za rušivé a drahé a prinášajú len malý úžitok. To, samozrejme, nie je zmyslom environmentálnej značky, ktorá má potvrdiť súlad s daným súborom environmentálnych kritérií a uistiť spotrebiteľov. Veľká časť problému spočíva v tom, že neexistuje skutočná medzinárodná koordinácia systémov environmentálneho označovania, ktorých je veľa a ktoré sú určené na pôsobenie v konkrétnych geografických oblastiach. Snahy o internacionalizáciu značiek, ako je napríklad severská labuť, ktorá vznikla v Škandinávii, a nemecká Blaue Engel, prebiehajú už nejaký čas, ale nezdá sa, že by sa dostali veľmi ďaleko, aspoň nie v sektore grafiky. Alternatívou je regulácia v kompetencii vlád. Ak chceme, aby boli ekologické značky skutočne cezhraničné, možno by bolo načase vyvinúť nejaké medzinárodné úsilie o štandardizáciu ekologických značiek.

Ak vlády úprimne podporujú obehové hospodárstvo, mali by sa snažiť nájsť možnosti, ako podporiť miestne odvetvia a trhy v rámci dohodnutého regulačného systému. Pri snahe o dosiahnutie medzinárodne uznávaného systému označovania a dodržiavania environmentálnych predpisov existuje mnoho problémov, ale Organizácia Spojených národov má dobré predpoklady na to, aby takýto systém vytvorila a presvedčila národy, aby ho prijali. Alternatívne by mohli vlády jednotlivých štátov začať spolupracovať s priemyselnými odvetviami na vytvorení základu iniciatívy, ktorá by sa mohla uplatňovať celosvetovo. Možno by to mohla byť úloha pre Európsku úniu, keď sa zbaví otravných Britov a ich polovičatých očakávaní týkajúcich sa brexitu.

Zdroj: Tento článok vznikol v rámci projektu Verdigris, ktorý je iniciatívou odvetvia zameranou na zvýšenie povedomia o pozitívnom vplyve tlače na životné prostredie. Tento komentár pomáha tlačiarenským spoločnostiam držať krok s environmentálnymi normami a s tým, ako môže ekologické riadenie podniku pomôcť zlepšiť ich hospodárske výsledky. Verdigris podporujú tieto spoločnosti: Agfa Graphics, Spindrift.click, EFI, FESPA, HP, Kodak, Kornit Digital, Ricoh, Splash PR, Unity Publishing a Xeikon.