Sieťotlač, ktorá sa často nazýva „štvrtým tlačovým procesom“, má bohatú históriu a sľubnú budúcnosť. Sonja Angerer sa zaoberá jej dlhou históriou v Európe, oddeľuje mýty od skutočnosti a skúma jej trhový potenciál.

Začiatky sieťotlače

Začiatky sieťotlače sa predpokladajú v Ázii. Tam sa totiž často používali šablóny na výrobu jednoduchých tlačových vzorov, najmä na textílie. Od 18. storočia sa predpokladá, že šablóny na textil sa používali v Japonsku.

Ako však vysvetľuje švajčiarsky autor Guido Lengwiler vo svojej základnej knihe „História sieťotlače“, ktorá vyšla v roku 2013, ide o pomerne zjednodušenú prezentáciu. V súčasnosti sa už netlačí, ale je k dispozícii ako elektronická kniha v nemčine. Fakty, ktoré Lengwiler pre svoju knihu podrobne preskúmal, boli zapracované aj do tohto článku.

Podľa Lengwilera sa otvorené a perforované šablóny používali v mnohých kultúrach na zdobenie najrôznejších predmetov. Od stredoveku sa šablóny používali aj v Európe ako alternatíva k ručnému vyfarbovaniu dlhých sérií jednoduchých drevorezov. Francúzska technika Pochoir sa tiež často považuje za predchodcu sieťotlače. Tento proces, ktorý používali najmä umelci, však nebol úplne nahradený sieťotlačou. Tak ako v roku 1947 bola šablónovou tlačou vydaná kniha umelca Henryho Matissa „Jazz“.

OBRAZOM: Zľava: Selektasínová tlač z Berlína, 30. roky 20. storočia, a výstavný plagát Wernera Arndta, 1953 (ručná sieťotlač). Fotografie: M. Arndt (foto), M. Arndt (foto), M: Lengwiler, CC BY-SA 3.0, Werner Arndt, kompozícia: S. Angerer

Sieťotlač v 19. storočí

So zavedením manufaktúr a prvých priemyselných závodov približne od polovice 18. storočia sa objavilo mnoho nových úloh pre kancelárie. Preto v roku 1878 vznikol „Typograf“ a okolo roku 1880 kopírovacie stroje „Cyclostyle“ založené na šablónovej tlači. Boli určené na rozmnožovanie dokumentov a považovali sa za predchodcov modernej sieťotlače. Približne do roku 1900 bolo udelených nespočetné množstvo ďalších patentov, najmä v USA, na niekedy veľmi komplikované systémy na plynulé vytváranie šablón. Na tento účel sa často používali drôty a drôtené siete. Boli pomerne univerzálne, používali sa na nápisy pre železničné vagóny, ako aj na dekorácie skla a na všetko možné.

Prvé základné patenty, ktoré znamenali prechod od označovania k technológii tlače, sa však pripisujú Antoinovi Vericelovi a Hiramovi Deeksovi. Obaja boli európski migranti prvej generácie, ktorí pracovali na východnom pobreží USA.

OBRAZOM: Výroba plstených penált na suveníry v sieťotlači (1943). Foto: Mgr: Tom Parker, Public Domain

Sieťotlač v dejinách 20. storočia

V roku 1902 si Vericel nechal patentovať predchodcu sieťotlačového karuselu, ktorý bol určený predovšetkým na potlač domáceho textilu. Deeks už pracoval s hodvábnou gázou pre svoj „Stencil Duplicator“, patentovaný v New Jersey v roku 1903. Aj táto technológia bola primárne určená na tlač na textil. V tom istom roku si Deeks nechal svoju technológiu chrániť aj vo Francúzsku a vo Veľkej Británii.

Tieto alebo podobné postupy sa v USA používali približne do roku 1915 najmä na potlač plstených vývesných štítov a iných suvenírov. Zdá sa, že títo priekopníci sieťotlače často chápali svoje technológie ako prísne strážené obchodné tajomstvo, takže je známych len málo podrobností. Medzi odborníkmi je však celkom isté, že grafická sieťotlač sa rozvíjala najmä v Kalifornii.

Spoločnosť Velvetone v San Franciscu, založená okolo roku 1908, sa preto považuje za prvú americkú sieťotlačovú spoločnosť. V rokoch 1915 a 1916 nasledovali spoločnosti Selectasine v San Franciscu a Vitachrome v Los Angelos. V tom čase už vznikali prvé grafické diela, ktoré sa reprodukovali pomocou sieťotlače. Odborné časopisy, ako napríklad „Sign of The Times“, prvýkrát informovali o sieťotlači už v roku 1916, takže poznatky o tejto technológii sa rýchlo rozšírili v prosperujúcom reklamnom priemysle na západnom pobreží. Zdá sa, že autor časopisu „Sign of The Times“ William Hugh Gordon, pôvodom z Kanady, tiež ako prvý použil základný fotochemický proces na vytvorenie svojich sieťotlačí.

Na Národnej výstave reklamy v St. Louis v roku 1917 bola predstavená špeciálna výstava s približne 200 predmetmi vyrobenými pomocou sieťotlače. Okolo konca prvej svetovej vojny začali spoločnosti v Austrálii, Kanade a príležitostne aj v Európe vyrábať sieťotlač ako držitelia licencie na americkú technológiu.

SKAIT: Sieťotlačový závod vo Fínsku, 1948. Foto: Foto: Fínske múzeum fotografie / Fotograf neznámy

Spotrebný materiál ako hnacia sila technológie

V období medzi dvoma svetovými vojnami došlo k výraznému rozvoju sieťotlačových remesiel a strojov, najmä v USA. Napríklad drevené rámy boli nahradené kovovými, najmä pri tlači na textil s farbami na báze vody. Syrové plátno, prvá, pomerne hrubá sieťotlač, muselo ustúpiť najjemnejšej švajčiarskej hodvábnej gáze. Až do konca 2. svetovej vojny sa na sieťotlač vo veľkom používala hodvábna gáza. Potom ju postupne nahradila organdy a tkaniny z nylonu a polyesteru, pretože sú pevnejšie a rozmerovo stabilnejšie.

Sieťotlač bola pre výrobcov hodvábnej gázy takou atraktívnou trhovou medzerou, že v roku 1928 spolufinancovali licenčnú kanceláriu Selectasine v Berlíne. Spoločnosť Selectasine Berlin však nielen predávala licencie, ale bola aj samotným výrobcom grafických sieťotlačí s valcovými tlačovými strojmi, ktoré si požičala od londýnskej pobočky spoločnosti Selectasine. Okolo roku 1934 sa spoločnosť Selectasine Berlin dostala do finančných ťažkostí a musela ukončiť svoju činnosť.

Hoci sieťotlač ešte nebola v Európe rozšírená, spoločnosť Hermann Pröll vyrábala približne od roku 1926 farby na báze oleja na tlač nápisov. Spoločnosť Pröll GmbH vo Weißenburgu sa dodnes považuje za svetového lídra vo vývoji špeciálnych sieťotlačových farieb. Spoločnosť Marabu, ktorá vyrába farby už viac ako 150 rokov, dnes v Tamme (neďaleko Stuttgartu), uviedla na trh svoj prvý rad sieťotlačových farieb Marapid A až v roku 1952.

OBRAZOM: Člen 1. topografickej jednotky, sieťotlač máp provincie Phuoc Tuy (1968) Foto: Copyright expired – Public Domain

Sieťotlač vo vojne

Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia sa spočiatku pre grafickú sieťotlač v USA ukázala ako skôr pozitívna. Mnohí ľudia, ktorí si už nemohli dovoliť originálne umenie, sa rozhodli používať lacnejšie sieťotlačové reprodukcie.

Keď však USA vstúpili v roku 1941 do druhej svetovej vojny, reklamný priemysel to tvrdo zasiahlo. Dôležité suroviny boli okamžite zaradené do prídelu, kvalifikovaný personál bol odvedený. Vo vojnovom hospodárstve sa však rýchlo objavilo mnoho nových aplikácií pre všestranný proces sieťotlače. Od nápisov na vozidlá, lode a lietadlá až po mapy a maskovacie vzory na uniformy. Od roku 1943 sa v USA pomocou sieťotlače vyrábali dokonca aj jednoduché elektronické obvody.

Okrem toho sa v USA a vo Veľkej Británii vytvorilo mnoho sieťotlačových plagátov na vojenské a civilné účely. To sú pravdepodobne dôvody, prečo sa v kontinentálnej Európe všeobecne predpokladá, že sieťotlač prišla až s americkými vojakmi.

OBRAZOVKA: Súčasná sieťotlačová linka s viacerými farbiacimi jednotkami. Foto: S. Angerer

Sieťotlač po druhej svetovej vojne

V západnej Európe sa sieťotlač presadila v prvých rokoch po skončení druhej svetovej vojny. Najmä v 50., 60. a 70. rokoch 20. storočia vzniklo mnoho sieťotlačiarní, ktoré sa zameriavali nielen na grafické umenie, ale slúžili aj rastúcemu textilnému priemyslu.

Okrem toho sa priemyselná sieťotlač presadila ako súčasť výroby spotrebného a investičného tovaru, napr. v automobilovom priemysle a strojárstve. Neskôr sa sieťotlač ukázala ako ideálna aj na tlač na reklamné predmety, keďže najmä od 90. rokov 20. storočia sa v reklamnom mixe zvyšoval význam reklamných darčekov.

Niekoľko etablovaných tlačiarní bolo pôvodne založených ako sieťotlačiarenské spoločnosti pred jednou alebo dvoma generáciami. Okrem toho sa v Nemecku až do 90. rokov 20. storočia objavili noví výrobcovia sieťotlačových strojov, ako napríklad Alraun, RokuPrint alebo Thieme.

KAPITOLKA: Označenie vyrobené technológiou sieťotlače. Foto: Angerer.

Záver: Sieťotlač je stále obľúbenou technikou tlače

Od polovice deväťdesiatych rokov stratila sieťotlač veľa zo svojich objemov, pretože ju prevzala širokouhlá digitálna fotografia a neskôr digitálna tlač. Tieto technológie boli vhodnejšie pre mnohé populárne aplikácie, flexibilnejšie a nákladovo efektívnejšie. Výsledkom bolo, že až do roku 2010 boli mnohé sieťotlačové linky v grafickom priemysle nahradené rýchlymi digitálnymi tlačovými strojmi priemyselnej triedy.

Dokonca aj serigrafia (umelecká sieťotlač a umelecká reprodukcia) čelila značnej konkurencii atramentovej umeleckej tlače. V súčasnosti sa zdá, že dopyt po sieťotlači sa stabilizoval. Platí to najmä pre priemyselnú sieťotlač. V mnohých prípadoch sa špeciálne pasty alebo nátery stále veľmi ťažko používajú pri atramentovej tlači.

Sieťotlač si však dokázala obhájiť aj určitú medzeru v grafickom priemysle, napríklad pri dokončovaní špeciálnymi nátermi. Rotačná sieťotlač je stále veľmi žiadaná aj pri veľkých nákladoch tlače na textil.

V posledných rokoch viedli hybridné kombinácie sieťotlače a digitálnej tlače k zaujímavým výsledkom, napríklad pri výrobe obalov. Zdá sa teda, že história sieťotlače sa bude rozvíjať aj v 21. storočí…

Objavte najnovšie inovácie v oblasti sieťotlače na FESPA Global Print Expo 2025, popredná európska výstava tlače a označovania, ktorá sa koná od 6. do 9. mája na výstavisku Messe Berlin v Nemecku. Predstaví najinovatívnejšie produkty, vizionárske koncepty a najnovší vývoj v oblasti budúcnosti tlače. Zaregistrujte sa na návštevu tu a použite propagačný kód FESJ505 a za vstupenku zaplatíte len 50 eur.