Laurel Brunnerová hovorí o rastúcom objeme obalov, ktoré vytvárajú nespracovateľný odpad. Značky teraz užšie spolupracujú s dodávateľmi na vývoji nových materiálov, ktoré sa dajú ľahšie recyklovať.
Obaly sú pravdepodobne jedinou časťou polygrafického priemyslu, ktorá je voči internetu imúnna. Vždy budeme musieť chrániť fyzický tovar pred poškodením, či už ide o nové topánky alebo zemiaky. A keďže na celom svete pomaly rastie stredná trieda, ľudia kupujú viac vecí, takže je potrebné baliť viac vecí. Nanešťastie sa u nich rozvíja aj spotrebiteľský návyk, takže čím viac vecí sa im ponúka na nákup, tým viac tovaru kupujú a tým viac obalov je potrebných. Či už hovoríme o malých primárnych obaloch šampónu alebo cukru, alebo o sekundárnych obaloch, ktorými sú škatule s nimi, alebo o terciárnych materiáloch, v ktorých sú všetky škatule uložené, je ich denne čoraz viac. Ľudia chcú mať na výber a majitelia značiek sa zúfalo snažia vyhovieť ich quotidien preferenciám a vsadiť na ich menej časté rozmary. A popri tom všetkom pribúda nápisová a výkladová tlač a komerčné kolaterály, ako sú napríklad letáky pre direct mail, z ktorých sa našťastie veľká časť dá recyklovať.
Rastúce objemy obalov vytvárajú obrovské množstvo odpadu a emisná stopa spojená s prepravou a skladovaním tovaru je vysoká. Musíme sa zamyslieť nad zodpovednejším prístupom a prestať byť úzko spätí s pohodlím a vzhľadom našich potravín, ktoré poskytujú obaly. Uprednostňujeme oboje pred zmierňovaním vplyvu na životné prostredie. Vezmime si úlovok kreviet ulovených pri pobreží Škótska a následne prepravených do Thajska na vylúpanie. Po vylúpnutí sa prebalia a vrátia do Spojeného kráľovstva a iných krajín, kde sa vystavujú na pultoch supermarketov. Tento komplikovaný dodávateľský reťazec nielenže znamená, že vaše krevety sú sotva čerstvé, ale súvisiace emisie z dopravy a skladovania sú skutočne hrozivé. Je nepochopiteľné, prečo pôvodný obal, teda škrupiny kreviet, nie je dostatočne dobrý. Ľudia sú však leniví a chcú mať krevety nahé, lákavé na pohľad a pripravené na konzumáciu s minimom starostí. Musíme sa zamyslieť nad tým, či by ľudia naozaj uprednostnili pohodlie pred vplyvom na životné prostredie, ak by si boli plne vedomí toho, čo s tým súvisí?
Rastúce objemy obalov samozrejme vytvárajú rastúce objemy často nespracovateľného odpadu. To by malo byť každému jasné. Značky čoraz užšie spolupracujú s dodávateľmi na vývoji nových materiálov, ktoré sa dajú ľahšie recyklovať. Je však potrebné urobiť oveľa viac, najmä pokiaľ ide o spoločné prístupy k spotrebiteľským návykom a samozrejme recykláciu materiálov.
Zdroj informácií: Tento článok vznikol v rámci iniciatívy Verdigris Project, ktorej cieľom je zvýšiť povedomie o pozitívnom vplyve tlače na životné prostredie. Tento týždenný komentár pomáha tlačiarenským spoločnostiam udržiavať aktuálne informácie o environmentálnych normách a o tom, ako môže ekologické riadenie podniku pomôcť zlepšiť ich hospodárske výsledky. Spoločnosť Verdigris podporujú tieto spoločnosti: Agfa Graphics, EFI, Fespa, Fujifilm, HP, Kodak, Miraclon, RicohSplashPR, Unity Publishing a Xeikon.