Clare Taylorová hovorí o tom, čo sa stalo na konferencii COP 26, ktorá sa konala v novembri v škótskom Glasgowe. Jedným z najväčších výsledkov bol záväzok k čistej nulovej bilancii, ktorý prijali nielen zmluvné strany zúčastnené na konferencii COP, ale aj veľká skupina spoločností, finančných inštitúcií a ďalších orgánov.

 

Už na jar tohto roku som písal o blížiacej sa konferencii COP26 – o čo ide a čo od nej môžeme očakávať. Skutočnosť bola zmiešaná – došlo k určitému posunu vpred a je badateľný nárast dynamiky, ale aj k veľkému odkladaniu vecí o ďalší rok, a to napriek vyhláseniu v Glasgowskom klimatickom pakte, že konferencia zmluvných strán „vyjadruje znepokojenie a maximálne znepokojenie nad tým, že ľudská činnosť doteraz spôsobila globálne otepľovanie o približne 1,1 °C a že dôsledky už pociťujeme v každom regióne“, a zdôrazňuje naliehavosť konať.

Obrázok: Zmena klímy OSN

To je zlá správa pre podniky, ako aj pre klímu a všetok život na našej planéte, pretože to znamená pretrvávajúcu neistotu, aké politické požiadavky možno očakávať, a keď sa politika konečne začne uplatňovať, budú potrebné oveľa prísnejšie opatrenia. Nie je to však ani prekvapujúce, keďže toľko rôznych krajín spolu rokuje v toľkých rôznych fázach, či už technického vývoja alebo pociťovania dôsledkov klimatických zmien.

Čo sa teda stalo?

Súčasťou Parížskej dohody bolo, že všetky zmluvné strany COP prijmú záväzky týkajúce sa znižovania emisií, tzv. národne stanovené príspevky (NDC), ktoré sa budú každých päť rokov zvyšovať. Tieto záväzky sa pred Glasgowom zvýšili, čo je dobré, ale nestačí to: aj keby sa všetky splnili, očakávané oteplenie by stále bolo 2,4 °C, čo je nebezpečne veľa. A samozrejme, ciele samy o sebe nič neznamenajú; sú potrebné konkrétne plány, ktoré ich dosiahnu. Tie stále chýbajú, a to aj v Spojenom kráľovstve, ktoré si ponechalo predsedníctvo až do novembra 2022.

Obrázok: Zmena klímy OSN

Udržanie oteplenia na úrovni 1,5° je však stále veľmi živým cieľom a súčasťou zvýšeného impulzu je aj to, že Glasgowský pakt o klíme tentoraz požaduje nové NDC do jedného roka, a nie do piatich, ktoré sú dostatočne posilnené, aby boli v súlade s cieľom 1,5°, a zameriavajú sa najmä na krátkodobé ciele do roku 2030, do ktorého je potrebné znížiť emisie oxidu uhličitého o 45 % v porovnaní s rokom 2010, aby sa dosiahla želaná trajektória.

V podnikateľskej oblasti je azda najväčším výsledkom Glasgowa záväzok k čistej nule, ktorý prijali nielen strany zúčastnené na konferencii COP, ale aj veľká skupina spoločností, finančných inštitúcií a iných orgánov. Táto téma je teraz veľmi pevne zakotvená v globálnej obchodnej agende.

Obrázok: Zmena klímy OSN

Veľká časť dekarbonizácie spočíva v sektore energetiky, ale emisie sa budú musieť znížiť vo všetkých sektoroch a svoju úlohu budú musieť zohrať aj spotrebitelia. Toto odvetvie môže očakávať väčší tlak zo strany zákazníkov, pokiaľ ide o jeho príspevok k znižovaniu emisií, a citujúc správu spoločnosti McKinsey po skončení konferencie COP, „znižovanie emisií predstavuje jednu z najzávažnejších otázok hodnotového reťazca, akej sme boli svedkami“. Medzi otázky, ktoré musí tlačiarenský priemysel riešiť, patrí zlepšenie energetickej účinnosti a efektívnosti využívania zdrojov, správne zverejňovanie údajov a informácií vo vnútri podniku aj v rámci dodávateľského reťazca a potreba prechodu na bezuhlíkovú dopravu, a to smerom dovnútra aj von.

Rozvoz tovaru je veľkou výzvou, pretože si vyžaduje nielen vhodné vozidlá, ale aj infraštruktúru, pričom v prípade ťažkých nákladných vozidiel je ešte dlhá cesta. Na celom svete však existujú rôzne iniciatívy zahŕňajúce spoluprácu na dosiahnutie nulových emisií v cestnej doprave vrátane Európskej aliancie pre čistú nákladnú dopravu a iniciatívy Svetového ekonomického fóra Road Freight Zero.

Mnohé z tých spoločností, ktoré deklarovali záväzky čistej nulovej spotreby, ešte nezverejnili podrobné plány, takže je ťažké predpovedať, na čo sa zamerajú tlačiarne, ktorých zákaznícka základňa je široká a rôznorodá, ale plán opatrení v oblasti klímy Britského maloobchodného konzorcia poskytuje dobrú pomôcku pre jeden sektor. Údaje sú tu veľmi dôležité, pričom jedna cesta kladie údaje o skleníkových plynoch do centra obchodných rozhodnutí a iná sa snaží o transparentnosť dodávateľského reťazca pre udržateľné zásobovanie. Tovary pre maloobchod sú ich hlavným vplyvom, takže budú pravdepodobne na vrchole zoznamu, ale bude tam aj tlač.

Obrázok: Zmena klímy OSN

Účinok ďalších dvoch veľkých záväzkov – týkajúcich sa metánu a uhlia – bude mať priamy vplyv na iné odvetvia viac ako na tlač, hoci môže mať vplyv na ceny. Medzi signatármi boli aj významné výnimky.

Záväzok znížiť množstvo metánu o 30 % do roku 2030 je významný, ak sa dodrží: vzhľadom na svoju povahu je metán v 20-ročnom časovom horizonte 84-krát silnejším skleníkovým plynom ako oxid uhličitý. Približne tretina emisií spôsobených ľudskou činnosťou pochádza z energetického sektora a Medzinárodná energetická agentúra uverejnila správu s podrobnými praktickými opatreniami a plánom a súborom nástrojov, ktoré majú pomôcť pri ich znižovaní. Ďalšími hlavnými sektormi, v ktorých bude potrebné prijať opatrenia, sú odpadové hospodárstvo a poľnohospodárstvo.

Záväzok týkajúci sa uhlia, napriek tomu, že bol na poslednú chvíľu oslabený, je tiež veľkým krokom vpred. Pre niektoré krajiny to bude oveľa ťažšie ako pre iné – napríklad v Spojenom kráľovstve uhlie dodáva do národnej energetickej siete minimum energie – keď toto píšem v tmavý, daždivý a chladný večer, len 4 % elektrickej energie v Spojenom kráľovstve sa dodáva z uhlia a v tomto roku sa dlhé obdobia nepoužívalo vôbec. V iných krajinách je však uhlie hlavným zdrojom energie a pre rozvojové krajiny je to jedna z oblastí, v ktorej sa uzatvárajú dohody o poskytovaní financií a technológií: aby sa uľahčilo prekonanie štádia závislosti od uhlia, ktorým sme prešli my a mnohé iné krajiny.

Obrázok: Zmena klímy OSN

Bude zaujímavé sledovať, čo sa stane s prísľubom ukončiť a zvrátiť odlesňovanie do roku 2030, keďže podobný prísľub bol prijatý v roku 2014, ale veľa sa preň neurobilo. Ohrozené a potrebné chrániť sú najmä lesy na pôde vyklčovanej na iné účely, nie tie, ktoré poskytujú papier tlačiarenskému priemyslu, ale pre tlačiarne, ktoré používajú papier, môže byť užitočné mať po ruke všetky fakty o papieri a lesoch v prípade otázok od znepokojených zákazníkov. EÚ reagovala vypracovaním zákonov, ktoré zakazujú vstup hovädzieho mäsa, palmového oleja, sóje, kávy, kakaa a ďalších výrobkov spojených s odlesňovaním do EÚ, a očakávajú sa podobné obchodné opatrenia aj z iných častí sveta.

Takisto sa dôrazne uznáva potreba adaptácie – zmena už prebieha a nevyhnutne sa bude zrýchľovať. To je ďalší problém pre podniky, ktoré musia byť pripravené a schopné pracovať s meniacou sa klímou a zvýšeným výskytom nepriaznivých poveternostných udalostí. Je to tiež ďalšia oblasť, v ktorej sú potrebné financie a podpora zo strany bohatých priemyselných krajín, ktoré prispeli najväčšou časťou skleníkových plynov do atmosféry, pre rozvojové krajiny, ktoré sú neúmerne viac postihnuté.

Takže ak to zhrnieme: dosiahol sa pokrok, hoci nie dostatočný, a podniky stále čakajú na jasné plány vlád, aby vedeli, akým smerom sa budú uberať. Medzitým sa mnohé ďalšie podniky samy usilujú o dosiahnutie čistej nulovej hodnoty, budú očakávať, že ich podporia ich dodávateľské reťazce, a náš priemysel môže a mal by byť súčasťou tohto kroku.