Aké je prepojenie medzi tlačiarenským biznisom a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (SDG)?

Regina Wilhelmová, vedúca oddelenia udržateľnosti a environmentálneho manažmentu v spoločnosti Brother At Your Side, pripomína, že je dôležité, aby tlačiarenské podniky dodržiavali ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN.

Hovorme o udržateľnosti – Ale prečo?

Udržateľnosť je takzvaným módnym slovom našej doby: každý o nej hovorí – ale vie každý, čo to presne je? Pojem udržateľnosť nemá oficiálnu definíciu, čo môže byť jedným z dôvodov jeho inflácie v súčasnosti. Napriek tomu stojí za to tento pojem preskúmať. Koncept udržateľnosti skúma vzťah medzi hospodárskym rozvojom, kvalitou životného prostredia a sociálnou spravodlivosťou.

Táto koncepcia sa vyvíja od roku 1972, keď medzinárodné spoločenstvo na konferencii OSN o životnom prostredí v Štokholme prvýkrát skúmalo súvislosť medzi kvalitou života a kvalitou životného prostredia. V roku 1987 sa do diskusie dostal pojem „trvalo udržateľný rozvoj“, ktorý je definovaný ako „rozvoj, ktorý uspokojuje potreby súčasnej generácie bez toho, aby ohrozoval schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby“(Brundtland G. H., 1987). Odvtedy sa dôraz kládol na rovnováhu hospodárskych a sociálnych potrieb ľudí v spojení s regeneračnou schopnosťou prírodného prostredia.

Úprimné, ale možno drastické konštatovanie znie: väčšina našich súčasných ekonomických praktík má dosť devastujúce dôsledky pre prirodzené základy života. Týmto tvrdením sa zároveň myslí, že náš súčasný životný štýl podkopáva prosperitu budúcich generácií. Všetko v rozpore s vyššie uvedenými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Niektoré príklady tohto vývoja sú rozsiahle odlesňovanie, nadmerný rybolov v oceánoch a strata úrodnej ornej pôdy, ktoré svedčia o tom, že sme ďaleko od rovnováhy medzi tromi prvkami, ktorými sú sociálne a hospodárske potreby ľudí a regeneračná schopnosť životného prostredia. Je to o to horšie, že len následné náklady na zmenu klímy a stratu biodiverzity by mohli do roku 2050 predstavovať približne štvrtinu svetového hrubého národného produktu(Umwelt Bundesamt, 2023).

Táto nerovnováha je ešte zjavnejšia, keď sa pozrieme na koncept „Dňa prekročenia hranice Zeme“, ktorý každoročne určuje think tank Global Footprint Network. Deň prekročenia kapacity Zeme označuje dátum, keď ľudstvo vyčerpalo „rozpočet prírody“ na daný rok1. Ekologická stopa ľudstva a biokapacita Zeme sa odchýlili do takej miery, že zdroje našej planéty nám teraz vystačia len do konca júla. To znamená, že ľudstvo vyčerpá obnoviteľné zdroje prírody za niečo vyše pol roka a po zvyšok roka budeme v ekologickom deficite. Z toho vyplýva, že ľudský životný štýl si namiesto dostupných prírodných zdrojov vyžaduje 1,75 sveta.

V dôsledku toho by malo byť jasné, že prístup „business as usual“, v rámci ktorého si priemyselné krajiny zachovávajú svoje hospodárstva náročné na zdroje a rozvojové a rozvíjajúce sa krajiny tieto hospodárstva preberajú, nie je životaschopný. Preto je potrebný prechod k trvalej udržateľnosti, ktorý sa bude pohybovať v rámci ekologických zábran a zachová prírodný kapitál. Udržateľné postupy by mali pozitívne spájať ekológiu a hospodárstvo, a tým zvyšovať sociálny blahobyt. Celkovým cieľom je hospodárstvo, ktoré je v súlade so sociálnymi a environmentálnymi prvkami.

Pochopiteľne, pre podnikateľskú komunitu to môže znieť príliš altruisticky, ALE: za tým všetkým nie je len snaha urobiť niečo dobré, ale skôr zabezpečiť si ďalšiu existenciu – a úsilie o hmatateľné ekonomické záujmy, ako je zabezpečenie kvality života, a teda aj lokality, alebo jednoducho priazeň zákazníkov. V dôsledku toho to tiež znamená, že ochrana životného prostredia a hospodársky rozvoj nie sú protiklady, ale sú navzájom závislé. Preto by sme mali konať podľa hesla „plať teraz, úžitok neskôr“ alebo „plánuj na zajtra, aby si pozajtra ešte existoval“. Toto všetko odôvodňujeme tým, že splniť zvýšené požiadavky na udržateľnosť zo strany vlád, zákazníkov alebo iných zainteresovaných strán bude mimoriadne ťažké a/alebo nákladné, ak sa začne neskoro. Samozrejme, celkové „žitie na kliešť“ vyplynulo z nášho kapitalistického systému – ktorý je síce chybný, ale je to najlepší systém, aký máme k dispozícii.

Príkladom v podnikateľskom sektore, ako môžu podniky zlepšiť svoju činnosť zapojením sa do autentického úsilia o udržateľnosť, je outdoorová značka Patagonia. Hoci ide o subjekt orientovaný na zisk, angažuje sa v ochrane životného prostredia napr. prostredníctvom svojej dane Zeme, v rámci ktorej už od roku 1985 odvádza 1 % svojich príjmov na ekologické projekty; novovytvoreného fondu Home Planet Fund, ktorý by mal fungovať ako „aktivistická ruka“ spoločnosti Patagonia; sústredenia sa na používanie recyklovaných vlákien a ekologickej bavlny ako jeden z prvých vo svojom odvetví od polovice deväťdesiatych rokov – dnes sa recykluje 85 % syntetických vlákien spoločnosti Patagonia, čím spoločnosť vyhlasuje, že do roku 2025 nebude vo svojich výrobkoch používať žiadnu novú fosílnu ropu. Aby spoločnosť Patagonia predĺžila životnosť svojich výrobkov, zriadila najväčší servis na opravu v Severnej Amerike a ďalší otvorila v Amsterdame. S rovnakým odôvodnením sa značka zapája do opätovného nákupu a predaja svojich výrobkov na platforme secondhand.

Zatiaľ čo iné spoločnosti sľubujú klimatickú neutralitu prostredníctvom kompenzácie emisií CO2 s využitím projektov zalesňovania, Patagonia sa snaží o znižovanie emisií v rámci svojich vlastných obchodných činností. V tejto súvislosti sa Patagonia zameriava na svoju materiálovú výrobu, ktorá predstavuje viac ako 87 % emisií skleníkových plynov (GHG).

Ďalším kľúčovým aspektom na ceste k väčšej udržateľnosti je transparentnosť. Patagonia uplatňuje transparentný a čestný prístup: spoločnosť predtým plánovala dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2025, ale musela tento cieľ odložiť na rok 2040. Hoci to možno považovať za krok späť, jej kroky možno podporiť skutočným úsilím, ako bolo uvedené vyššie, ako aj transparentnými reakciami, keď priznala, že s pôvodne stanoveným cieľom si na začiatku stanovila príliš vysoké ciele.

Po prečítaní tejto správy by sa niekto mohol zamyslieť nad tým, ako sa tejto spoločnosti darí z hospodárskeho hľadiska. Spoločnosť má obrat 1,5 miliardy amerických dolárov a zamestnáva približne 3 300 ľudí. Zatiaľ čo iné outdoorové spoločnosti sa potácajú alebo rastú oveľa pomalšie, zdá sa, že Patagonia je voči hospodárskym krízam imúnna. Patagonia je ekologicky uvedomelá značka vrchných odevov, a to nielen pre používanie recyklovaných tkanín, ale aj vďaka rôznym programom, ktoré zaviedla na zníženie svojho vplyvu na životné prostredie.

Preto sa Patagonia ako podnikateľský subjekt skutočne snaží a spája svoju angažovanosť s hlavnou činnosťou namiesto toho, aby sa vykupovala napr. prostredníctvom projektov zalesňovania. Trh im dáva za pravdu: Patagonia je v súčasnosti jednou z najsilnejších outdoorových značiek, a to už nejaký čas. Je to iný, zodpovedný spôsob, ako dať príklad spoločnostiam, aby si uvedomili svoju zodpovednosť v kapitalistickom systéme.

Po tom, čo sme si pripravili pôdu pre úspešný príbeh o udržateľnosti, prejdime k tlačiarenskému priemyslu a dôležitému rámcu udržateľnosti, Agende 2030 a jej cieľom trvalo udržateľného rozvoja.

Ciele trvalo udržateľného rozvoja – kompas pre udržateľné opatrenia v polygrafickom priemysle?

Jedným zo spôsobov, ako zorganizovať svoje aktivity tak, aby boli udržateľnejšie, je zohľadniť ciele udržateľného rozvoja (SDG). V roku 2015 medzinárodné spoločenstvo rozhodlo o Agende 2030 a jej Cieľoch udržateľného rozvoja (SDGs) – ktoré sú plánom pre ľudí, planétu a prosperitu do roku 2030, ako aj symbolom cieľov, ktoré si ľudia na celom svete kladú pre lepšiu budúcnosť. Vo všeobecnosti možno 17 cieľov opísať ako naliehavú výzvu na prijatie opatrení všetkými krajinami – rozvinutými aj rozvojovými – v rámci globálneho partnerstva. Uznávajú, že ukončenie chudoby a iných nedostatkov musí ísť ruka v ruke so stratégiami, ktoré zlepšia zdravie a vzdelanie, znížia nerovnosť a stimulujú hospodársky rast – a to všetko pri súčasnom boji proti zmene klímy a angažovaní sa v ochrane našich oceánov a lesov. Princíp tohto programu vzájomne prepojených cieľov vychádza z poznania, že skutočná udržateľnosť sa môže realizovať len vtedy, keď sa hospodárske, sociálne, ako aj environmentálne problémy považujú za rovnako dôležité a keď sú v tomto procese zastúpení všetci hlavní aktéri, a to vlády, občianska spoločnosť, podnikateľský sektor, ako aj verejnosť.

Po tomto konštatovaní si priblížme, ako možno ciele trvalo udržateľného rozvoja prepojiť s tlačiarenským podnikaním. Tento blog sa preto zameria na cieľ 12 trvalo udržateľného rozvoja o zodpovednej spotrebe a výrobe a jeho čiastkové ciele, keďže tento cieľ je jedným z najdôležitejších cieľov trvalo udržateľného rozvoja pre podnikateľskú komunitu. Uznáva sa, že zásadné zmeny v spôsobe, akým spoločnosti vyrábajú a spotrebúvajú, sú kľúčové pre dosiahnutie globálneho udržateľného rozvoja.

SDG 12: Zodpovedná spotreba a výroba

Téma zodpovednej spotreby a výroby nadobudla v našom každodennom živote čoraz väčší význam. V dnešnom globalizovanom svete ľudia kupujú rôzne spotrebné tovary, ktoré boli čiastočne alebo úplne vyrobené v rôznych krajinách sveta. Popri význame hospodárskeho pokroku a prosperity slúži spotreba rôznych spotrebných tovarov ľudským potrebám v oblasti potravín, bývania, mobility a zábavy a umožňuje nám viesť individualizovaný životný štýl. Spotreba a výroba tak umožnili rozkvet spoločností a ekonomík. Naše prevládajúce modely spotreby a výroby však znamenajú obrovskú spotrebu energie a prírodných zdrojov a majú skutočné dlhodobé účinky na ľudí a životné prostredie. Preto by sa efektívne využívanie zdrojov a udržateľnosť mali stať normatívnou praxou pre hospodársku výrobu, ako aj pre spotrebiteľský životný štýl. Aby sa naše modely výroby a spotreby stali zodpovednejšími, je potrebné sledovať životný cyklus. Výrobky sa musia posudzovať od „kolísky po hrob“, pričom sa musí (lepšie) zohľadniť zodpovednosť za každú fázu životného cyklu výrobku, ako je ťažba zdrojov, výroba, distribúcia, používanie, likvidácia odpadu a opätovné použitie.

Cieľ udržateľného rozvoja č. 12 pozostáva z ďalších 11 cieľov a 13 ukazovateľov, ktoré boli väčšinou vypracované pre vládny kontext krajiny, ale možno ich aplikovať aj na podnikateľskú prax. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené čiastkové ciele a ukazovatele, ktoré možno uplatniť aj v kontexte polygrafického priemyslu.

Tabuľka 1: Cieľ udržateľného rozvoja 12: Vybrané čiastkové ciele a ukazovatele

Zdroj: SDG Tracker(https://sdg-tracker.org/sustainable-consumption-production)

Jeden z čiastkových cieľov je obzvlášť vhodný pre polygrafický priemysel, a preto si priblížime čiastkový cieľ 12.4 zodpovedný manažment chemických látok a odpadu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri niektorých tradičných tlačiarenských metódach sa používajú agresívne chemikálie, ako sú bielidlá a formaldehyd, ktoré môžu byť škodlivé pre životné prostredie a osoby, ktoré s nimi pracujú. Vzhľadom na celosvetové problémy s vodou, predovšetkým jej nedostatok a znečistenie, možno predpokladať, že tlačiarenské podnikanie má potenciálne značný vplyv na celkovú globálnu dostupnosť a kvalitu vody. Najmä tradičné tlačiarenské metódy majú obrovskú spotrebu vody, ako aj vysoké množstvo vypúšťaných odpadových vôd v procese tlače. Chemické látky v odpadových vodách môžu ovplyvniť miestny ekosystém alebo ľudí, ktorí používajú vodu na rybolov, umývanie alebo dokonca pitie. V tejto súvislosti treba spomenúť aj to, že textilný a odevný priemysel je zodpovedný za približne 20 % celosvetovej priemyselnej spotreby vody, a práve naň je napojený aj polygrafický priemysel.

V tejto súvislosti možno stručne spomenúť súvislosť s ďalšími cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, konkrétne s cieľom 6 o vode a sanitácii a čiastočne s cieľom 14 o živote pod vodou. Túto súvislosť možno osobitne zdôrazniť, keďže niektoré tradičné metódy potlače textilu často zahŕňajú používanie chemikálií, ktoré môžu byť škodlivé pre kvalitu vody, ako aj pre morské živočíchy, keď sa dostanú do vodných zdrojov. Podrobnejší prehľad čiastkových cieľov a ukazovateľov pre tieto dva ciele nájdete tu a tu. Keďže tieto agresívne chemikálie by sa pri nesprávnej likvidácii mohli dostať do riek alebo iných vodných zdrojov, môžu dokonca poškodiť rastliny a živočíchy a potenciálne sa dostať do potravinového reťazca, ako aj poškodiť prevádzkovateľa, ak sa s nimi nezaobchádza opatrne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti môžu tieto vplyvy súvisieť aj s cieľom udržateľného rozvoja č. 3 Dobré zdravie a blahobyt.

V porovnaní s takýmito potenciálnymi vplyvmi tlačiarenského podnikania na životné prostredie predstavuje digitálna tlač na textil udržateľnejšiu metódu tlače. Na rozdiel od tradičných metód tlače digitálna tlač na textil nevyžaduje nadmerné množstvo vody, napr. na čistenie sít a iných zariadení. Okrem toho digitálna tlač na textil používa farby na báze vody, ktoré neobsahujú agresívne škodlivé chemikálie, čo z nej robí bezpečnejšiu a ekologickejšiu možnosť. Ak sa teda zameriame na chemikálie a odpad, ako je uvedené v čiastkovom cieli 12.4, digitálna tlač na textil je v porovnaní s tradičnými metódami tlače udržateľnejšou možnosťou. Prijatím udržateľnejších metód tlače môže polygrafický priemysel prispieť k cieľu 12 trvalo udržateľného rozvoja, ako aj pomôcť znížiť vplyv textilného priemyslu na životné prostredie.

Dôležité je, že by sa mal uznať iný pohľad na ciele trvalo udržateľného rozvoja a ich prepojenie so súkromným sektorom vo všeobecnosti. Rámec cieľov trvalo udržateľného rozvoja bol svetovým spoločenstvom premyslene zvažovaný a stojí na aktuálnych a významných veciach. Inými slovami, týchto 17 cieľov bolo vybraných rozumne. To nás privádza k niekedy zanedbávanej skutočnosti: okrem vplyvu podnikov na životné prostredie môže životné prostredie ovplyvňovať aj podniky. Ide o takzvaný vzťah inside-out a outside-in. Očakáva sa, že s pokračujúcou zmenou klímy budú vplyvy na životné prostredie čoraz komplexnejšie a podniky sa budú musieť prispôsobiť a stať sa odolnými voči environmentálnym rizikám.

V tejto súvislosti sa trochu bližšie venujme téme vody. Mohli by sme si položiť otázku: Čo je pre podnikateľský sektor in, keď uvažuje o vlastnom vzťahu k vode, napr. o spotrebe vody a jej znečistení? Odpoveďou je, že existujú riziká súvisiace s vodou, ktoré môžu ovplyvniť podnikateľský sektor – napríklad nedostatok vody a možný prah spotreby vody, ako aj zvýšená pravdepodobnosť záplav v dôsledku zmeny klímy. Je zrejmé, že tieto riziká možno považovať za riziká s veľkým vplyvom na priemyselnú výrobu – okrem iného. Na tomto príklade sa má demonštrovať, že ochrana životného prostredia a hospodárske záujmy nemusia byť nevyhnutne protichodné. Ekologicky uvedomelé správanie skôr podporuje environmentálne súvislosti, v ktorých sa zabezpečí vlastná ďalšia existencia. Jedným zo spôsobov, ako nájsť kompas pre takéto konanie, je Agenda 2030 a jej ciele trvalo udržateľného rozvoja. Ciele trvalo udržateľného rozvoja teda nie sú len výzvou na konanie, ale predstavujú aj nástroje na opatrenia smerujúce k väčšej udržateľnosti, z ktorých bude napokon profitovať aj samotný podnikateľský sektor.