Správa farieb je často považovaná za náročnú tému, s ktorou má mnoho veľkoformátových tlačiarní problémy.
V skutočnosti je veda o farbách nesmierne komplikovaná a je potrebné zohľadniť množstvo premenných, ale zavedenie správy farieb do praxe je pomerne jednoduché.
Správa farieb spočíva v meraní zariadení, aby sa farby v danom súbore reprodukovali na prvýkrát, čím sa ušetrí čas aj peniaze za chyby. Farby sa navyše dajú ľahko zopakovať, čo znamená, že ak je časť grafiky poškodená, stačí vytlačiť znova len túto časť a farby sa zhodujú. Farby by sa mali zhodovať, aj keď budete musieť prejsť na inú tlačiareň.
Väčšinu premenných možno riešiť profilovaním zariadenia. Základnú koncepciu kodifikovalo Medzinárodné konzorcium pre farby a pre rôzne zariadenia existujú rôzne triedy profilov ICC. Monitory teda vyžadujú vstupné profily, ktoré opisujú charakteristiku každej danej obrazovky. Tlačiarne však používajú výstupné profily, ktoré opisujú nielen tlačiareň, ale aj podklad a použitú farbu.
Našťastie väčšina veľkoformátových tlačiarní pracuje s jednou sadou atramentov, ale aj tak budete potrebovať iný profil nielen pre každý substrát, ale aj pre každý iný režim kvality, v ktorom budete daný substrát pravdepodobne používať. Profil bude určovať, koľko atramentu sa nanesie a koľko sa použije ohrevu alebo vytvrdzovania. Ako hrubé vodítko možno uviesť, že pri mnohých UV tlačiarňach existuje pomerne veľká voľnosť, pretože UV atramenty vytvrdzujú okamžite, ale pri niektorých solventných zariadeniach je to oveľa menej a pri latexových strojoch bude musieť byť profil presne nastavený pre materiály citlivé na teplo.
Väčšina tlačiarní sa dodáva s takzvanými „konzervovanými profilmi“, rovnako ako väčšina substrátov. Lepšie výsledky však dosiahnete, ak si vytvoríte vlastné profily, ktoré budú zohľadňovať špecifické podmienky prostredia v okolí tlačiarne, ako je vlhkosť a teplota. To by malo znížiť aj spotrebu atramentu, pretože takmer všetok softvér na správu farieb obsahuje určitú formu optimalizácie atramentu, ktorá môže znížiť spotrebu atramentu až o 30 percent.
Farebné priestory
Jedným zo zjavných problémov je, že väčšina súborov sa na monitore zobrazuje v RGB a potom sa vytlačí v CMYK. Nie je tu priestor na polemizovanie o výhodách jednotlivých farebných priestorov, okrem toho, že väčšina dizajnérov by mala pracovať v Adobe RGB (98), ktorý má pomerne široký farebný gamut.
Existuje niekoľko farebných priestorov CMYK, ale Fogra39 je pravdepodobne najpoužívanejší v Európe a je dobrým východiskovým bodom bez ohľadu na to, kde sa nachádzate. Hlavnou výhodou Fogra39 je, že sa používa pre ofsetovú litografickú tlač, a tak bude jednoduchšie zladiť úlohy s inými tlačovými procesmi, napríklad zabezpečiť, aby plagáty ladili s obalmi. Väčšina veľkoformátových zariadení však dokáže vytvoriť širší farebný gamut ako ofsetové tlačiarenské stroje a možno ho nebudete chcieť obmedzovať.
Štandardná koncepcia ICC zahŕňa použitie modulu na porovnávanie farieb alebo CMM na prevod farieb RGB najprv do nezávislého farebného priestoru LAB a odtiaľ do CMYK. Operačné systémy Windows aj Mac majú zabudované vlastné CMM, rovnako ako balík Adobe Creative Suite a väčšina softvéru na správu farieb.
Existuje však alternatíva – profily DeviceLink – ktorá je čoraz populárnejšia. Profily DeviceLink sú podobné profilom ICC, ale vynechávajú strednú transformáciu a prechádzajú priamo zo zariadení RGB do CMYK. Sú menej flexibilné ako bežnejšie profily ICC, ale existuje dobrý argument, že sú presnejšie.
RIPy a farebné servery
Väčšina veľkoformátových tlačiarní sa dodáva so špeciálnym RIP, takže každý, kto má viacero tlačiarní, bude mať pravdepodobne niekoľko rôznych RIP. Teoreticky by správa farieb mala zabezpečiť, aby všetky tieto tlačiarne boli schopné produkovať rovnaký farebný výstup, ale väčšina odborníkov radí, že používanie jediného RIP-u prinesie konzistentnejšie výsledky.
Nie všetky RIPy však podporujú viacero tlačiarní a takmer určite si budete musieť kúpiť ďalšie licencie alebo ovládače. Pravdepodobne budete musieť počítať s ďalšími pracovnými stanicami, aby ste zvládli ďalšie spracovanie. Väčšina RIPov dokáže spracovať profily ICC, hoci možnosť vytvárať a upravovať tieto profily môže byť voliteľným doplnkom.
Rastie aj počet veľkoformátových pracovných postupov, ktoré dokážu oddeliť prípravu súborov od samotného spustenia tlačiarne. Niektoré z nich, ako napríklad Onyx Thrive, sa vyvinuli z existujúcich RIPov. Iné, ako napríklad Agfa Asanti a GMG ProductionSuite, boli navrhnuté ako modulárne pracovné postupy. V oboch prípadoch je hlavným predajným argumentom možnosť centralizovať správu farieb a všetky tieto systémy majú zariadenia na vytváranie a správu profilov ICC.
Rovnako ako mnohé iné RIPy, aj FlexiSign Pro od spoločnosti SAi možno použiť na vytváranie a úpravu farebných profilov ICC.
Ďalším krokom je farebný server, ktorý dokáže automatizovať správu farieb prichádzajúcich súborov pre viaceré zariadenia a funguje v zmiešaných tlačových prostrediach vrátane ofsetu a flexotlače, ako aj veľkoformátovej tlače. ColorServer od GMG je jedným z najpoužívanejších systémov. Obsahuje editor profilov a optimalizuje aj súbory PDF na tlačovú produkciu.
Záver
Ďalším dôležitým faktorom je, že farba je veľmi dôležitá pre oko pozorovateľa. V ideálnom prípade by ste mali farby posudzovať pod známym zdrojom svetla, napríklad v pozorovacom boxe, hoci pri veľkoformátových prácach to nie je vždy praktické.
Mali by ste však aspoň vyhradiť priestor s konzistentným osvetlením a neutrálnymi farbami na stenách na posudzovanie výtlačkov a skúšobných kópií. Je tiež potrebné poznamenať, že teplo a okolité podmienky môžu ovplyvniť farebný výstup veľkoformátovej tlačiarne. Niektoré veľkoplošné kancelárie nechávajú tlačiareň vo výklade, aby propagovali službu, a potom sa čudujú, prečo sa popoludní farby tlačia inak!
Ako sme už uviedli, kľúčovým aspektom správy farieb v kontexte veľkoformátového tlače je kvalita použitých profilov. V druhej časti tohto príbehu sa pozrieme na rôzne zariadenia používané na vytváranie týchto profilov.