Prečo potrebujeme spravovať globálne vodné zdroje? Podľa environmentálnej vedkyne Dr. Debbie Chapmanovej od toho závisí naše zdravie a blahobyt – a návratnosť je obrovská.

Dr. Chapman vysvetľuje význam riadenia vodných zdrojov v celosvetovom meradle.

Voda je jednou zo základných životných potrieb. Vždy počúvame o tom, koľko vody by sme mali denne vypiť, ale nepočúvame veľa o množstve vody, ktorou plytváme, o jej nedostatku alebo o tom, ako môžeme znížiť jej spotrebu.

Tu je prekvapujúci údaj. Len 1 % sladkej vody na svete je ľahko prístupné. Aby toho nebolo málo, nie je rovnomerne rozmiestnená po celom svete a je náchylná na kontamináciu ľudskou činnosťou. Ešte znepokojujúcejšie je, že dlhoročná predstava, že sladká voda je obnoviteľný zdroj, je v súčasnosti ohrozená neustálym zhoršovaním kvality vody, čo vedie k degradácii vodných ekosystémov, od ktorých závisí ľudské zdravie, živobytie a rozvoj.

Nedostatok sladkej vody a zhoršovanie jej kvality patria medzi najnaliehavejšie environmentálne výzvy tohto storočia. Podľa UN Water, medziagentúrneho koordinačného mechanizmu OSN pre všetky otázky týkajúce sa sladkej vody a hygieny, hrozí Zemi do roku 2030 40 % nedostatok vody, ak sa výrazne nezlepší hospodárenie s ňou.

Životné prostredie OSN a jej Globálny systém monitorovania životného prostredia pre vodu (GEMS/Water) prostredníctvom svojich partnerov a pracovného programu zohrávajú dôležitú úlohu pri pomoci rozvojovým krajinám pri plnení cieľa OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja pre vodu (SDG 6). Hlavným cieľom systému GEMS/Water je podporovať monitorovanie a zabezpečiť kompatibilitu a porovnateľnosť údajov o kvalite vody na použitie v národných, regionálnych a globálnych hodnoteniach.

Spoločnosť ISOfocus mala nedávno možnosť hovoriť s environmentálnou vedkyňou Dr. Debbie Chapmanovou, ktorá je spojená so spoločnosťou GEMS/Water už viac ako 30 rokov a je známa po celom svete vďaka svojej úlohe pri podpore monitorovania a hodnotenia kvality vody.

Dr. Chapman založil a je riaditeľom Centra OSN pre životné prostredie GEMS/Water Capacity Development Centre na University College Cork v Írsku, ktoré poskytuje odborné poradenstvo a školenia v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality vody na celom svete.

V tomto rozhovore pre ISOfocus Dr. Chapman opisuje najväčšie globálne výzvy v oblasti vody, ktorým dnes svet čelí, a vysvetľuje praktické spôsoby, ako môžu normy ISO prispieť k zabezpečeniu udržateľného využívania zdrojov.

ISOfocus: Aké sú podľa vás najväčšie globálne výzvy v oblasti vody?

Dr. Debbie Chapmanová: Ako vedkyňa v oblasti životného prostredia sa zaujímam o to, aby vodné prostredie mohlo v súčasnosti a v budúcnosti poskytovať služby, od ktorých je závislá ľudská populácia, a zároveň zachovať samotný vodný ekosystém.

Medzi služby, na ktoré sa spoliehame, patrí pitná voda, asimilácia odpadových vôd, rybolov pre potraviny, voda a živiny pre poľnohospodárstvo a rekreácia. Mnohé z týchto služieb závisia od zdravého vodného ekosystému, čo sa často prehliada.

Všetky živé organizmy vrátane nás potrebujú vodu ako základnú zložku našich buniek a tkanív. Potrebujeme nielen dostatok vody na udržanie hydratácie týchto buniek a tkanív, ale je nevyhnutné, aby voda nebola kontaminovaná látkami, ktoré môžu byť toxické, ako sú kovy alebo tisíce iných organických a anorganických chemikálií, ktoré sa dostávajú do vodného prostredia.

Kontaminácia vody, dokonca aj v nízkych úrovniach, môže mať jemné účinky na vodné organizmy, čo vedie k zmenám druhov a hustoty populácií, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú, že prirodzený ekosystém sa stáva nevyváženým a nezdravým. A nezdravý ekosystém nepodporuje služby, ktoré potrebujeme.

Takže podľa môjho názoru je najväčšou globálnou výzvou v oblasti vody zabezpečiť, aby obmedzené množstvo sladkej vody, ktoré máme na Zemi, bolo kvalitné, t. j. také, ktoré zabezpečí nielen potreby rastúcej ľudskej populácie, ale aj potreby vodných ekosystémov.

Zabezpečenie dostatočného množstva vody nepodporí udržateľnú budúcnosť, ak táto voda nebude mať aj primeranú kvalitu. Monitorovanie kvality vody je nevyhnutné na určenie toho, či kvalita spĺňa požiadavky na konkrétne využitie, či sa zhoršuje alebo zlepšuje.

Bez informácií získaných z programov monitorovania kvality vody nie je možné riadne spravovať vodné zdroje. Program OSN pre životné prostredie GEMS/Water podporuje monitorovanie kvality vody už viac ako štyri desaťročia s cieľom zdieľať údaje na účely hodnotenia, riadenia a rozvoja politiky.

Táto činnosť dostala nový impulz zavedením ukazovateľa cieľa trvalo udržateľného rozvoja pre kvalitu okolitej vody, ukazovateľa 6.3.2. Ukazovateľ vychádza z výsledkov monitorovania riek, jazier a podzemných vôd v jednotlivých krajinách.

Ako môžu normy ISO pomôcť prekonať tieto výzvy?

Monitorovanie kvality vody závisí od používania technických metód a dobre fungujúcich laboratórií. Výmena údajov o kvalite vody v rôznych regiónoch a na celosvetovej úrovni si vyžaduje, aby boli údaje porovnateľné. Jedným zo spôsobov, ako zabezpečiť porovnateľnosť údajov o kvalite vody z mnohých laboratórií v rôznych krajinách, je podporiť laboratóriá, ktoré si vymieňajú údaje, aby používali štandardizované metódy, ktoré boli dobre odskúšané a otestované.

Metódy uvedené v normách ISO sú uznávané a uznávané na celom svete a poskytujú mechanizmus na zabezpečenie porovnateľnosti údajov z rôznych krajín. Existuje široká škála noriem na monitorovanie kvality vody, od terénnych techník až po laboratórne testovanie, takže každý aspekt monitorovacieho programu možno štandardizovať a porovnávať, a to aj v prípade monitorovania na celosvetovej úrovni.

Akým spôsobom môže nedávne úsilie ISO v oblasti hygieny priniesť pridanú hodnotu?

Nedostatočne riadená kanalizácia je celosvetovo hlavným faktorom, ktorý prispieva k zhoršovaniu kvality vody. Poskytnutím usmernení a noriem pre účinné riadenie kanalizačných systémov sa zabezpečí zníženie znečistenia vodných ekosystémov odpadovými vodami a zlepšenie kvality vody vo vodách, do ktorých sa odpadové vody dostávajú.

Ak by ste sa mohli pozrieť do budúcnosti, ako sa nám bude dariť v roku 2030 dosiahnuť cieľ 6 SDG v oblasti udržateľného hospodárenia s vodou? Čo je ešte potrebné urobiť?

Bohužiaľ, rok 2030 tu bude príliš skoro! Hoci vidíme dôkazy o nadšení pre zapojenie sa do nového cieľa trvalo udržateľného rozvoja v oblasti vody na celom svete, mnohé krajiny začínajú s nízkym základom, pokiaľ ide o riadenie zdrojov znečistenia a monitorovanie vplyvu týchto zdrojov na kvalitu vody.

Zvyšuje sa povedomie o potrebe zachovania kvality vody, najmä z hľadiska ochrany ľudského zdravia; podstatou problému je presvedčiť tvorcov politík a správcov zdrojov o dôležitosti monitorovania kvality vodných útvarov a vodných ekosystémov.

Pre krajiny, ktoré v súčasnosti vykonávajú len veľmi málo monitorovacích činností alebo nemajú žiadny program monitorovania na národnej úrovni, bude ťažké vytvoriť program a zhromaždiť dostatok údajov na usmernenie stratégií na zlepšenie kvality vody do roku 2030. Vzdelávanie, odborná príprava a zvyšovanie povedomia na všetkých úrovniach, od komunity až po tvorcov politík, budú zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní pokroku pri plnení cieľa udržateľného rozvoja č. 6 a ukazovateľa 6.3.2.